OMEGAVORTEX "Promo 2018", demo MC´18, GER

Stále a znova sa potvrdzuje, že nemecký underground je v posledných rokoch extrémne plodný, akoby chceli predbehnúť Poľsko. Možno niekde narazili na prameň živej vody, alebo skôr mŕtvolnej a poriadne nakazenej vesmírnymi baktériami, inak si neviem vysvetliť túto situáciu. Niektorí možno vedia, že nejde o úplne novú kapelu, 10 rokov totiž pôsobili pod menom Ambevilence a vydali len jedno demo a EP. Po určitých personálnych problémoch sa vytvorila nová akvizícia OMEGAVORTEX s posádkou 4 členov, pričom vokalista R hrá na druhú gitaru. Ambevilence som veľmi nepočul, ale podľa dostupných recenzií ich prekonali po všetkých stránkach. Ako už z názvu vyplýva, toto demo slúžili len ako predstavenie nového kabátu a predzvesť nového albumu pomenovaného podľa poslednej skladby "Black Abomination Spawn". Zo štýlu, ktorým sa prezentujú títo záhadní Nemci, sa môže nejednému poslucháčovi zatočiť hlava. Pripravte sa komplexnú jazdu temného teroru, navyše echo na vokál a extrémne surový analógový zvuk im dodávajú správnu horibilnú atmosféru, lepšiu produkciu si tu ani neviem predstaviť. Na jednej strane vysoká intenzita, na druhej všetky nástroje dobre počuť, samozrejme okrem basovky, čo je častý problém extrémnej hudby, v tomto prípade navyše značne komplexnej. OMEGAVORTEX idú na to chaotickým štýlom aby vytvorili v mysli vortex kozmickej hrôzy. Len občasné spomalenia púšťaných riffov tvoria obskúrne nálady z najhlbšieho kozmu, totálne nahustené a zároveň pohlcujúce ako pád do čiernej diery. Ťažko ich k niekomu prirovnať, ale z diaľky by mohli mať niečo spoločné s Necrovore, alebo so starými Kataklysm keď ešte hrali chaoticky a brutálne. OMEGAVORTEX sa ale čo najviac vyhýbajú melodickým linkám, preto tu možno nájsť len nepatrné stopy, aj to veľmi zvrátené a zhrdzavené. Určite neprišli s cieľom posúvať hranice štýlu, hrajú skôr starý štýl Death/Blacku, len vo vysokej rýchlosti, chaoticky a technicky zvládnutom. V rovnakom móde sa musia niesť aj sóla, šľahajúce ako tisíce bleskov do vašej hlavy. Najviac ma zaujala druhá skladba Gateways s temnými riffmi v refréne, celkovo z hudby vyžaruje veľmi negatívna až agresívna energia. Vokalista R huláka akoby chcel vyvolať rozzúreného démona v záchvate hromového šialenstva, čistá skaza. Aj v takomto extrémnom štýle, kde je podstatná najmä hudba, by bez tohto vokálu stratili mnoho sily, znie veľmi presvedčivo a producent mu dal v mixe hlavné slovo. Na prvý pohľad sa môže zdať tento materiál ako chaotický útok bez zmyslu, ale pri detailnejšom sústredení sa začnú zjavovať jasné kontúry jednotlivých kompozícií. Všetko je dokonale premyslené, žiadna improvizácia. Síce nejaká veľká variabilita nie je ich najväčšou prioritou, ale keby sa dala táto hudba trochu spomaliť a vyčistiť zvuk, otvorila by sa nová dimenzia a ľahko by sa dali rozoznať jednotlivé premyslené štruktúry. OMEGAVORTEX to ale nechcú v žiadnom prípadne nikomu uľahčovať, preto zvolili takú veľkú rýchlosť a čo najsurovšiu produkciu. Za pozornosť stojí aj skladba Dark Matter, ktorá dosahuje najväčšiu dĺžku, takmer 8 minúť. V nej sa dočkáme dvoch spomalení, ale len na krátku chvíľu, kde zakvília zlovestné riffy. Myslím, že keď pôjdu nahrať debut, netreba žiadne vylepšenia zvuku, takto im to sedí najlepšie. Týmto ukázali ako sa má dnes hrať moderný a brutálny Black Death v jeho najkrutejšej forme, prekvapenie.