THE OMINOUS CIRCLE „Appaling Ascension“, Osmose Productions, CD´17, POR

Ďalšia podivná existencia v extrémnej hudbe, THE OMINOUS CIRCLE z Portugalska. Ešte tajomnejšie by bolo, keby kapela neuviedla ani pôvod, pretože táto kapela sa tají pod čiernymi látkami na tvári a kapucňami na hlavách, lenže za ich iniciálami sa skrývajú ľudské bytosti, ktoré nie je problém preskúmať, keďže Metal Archives ponúka aj rozpis ich starých kapiel. Všetkých členov prepája účinkovanie hlavne v Dementia 13, Grunt a Holocausto Cannibal. Dve z týchto kapiel spadajú až niekam ku hraniciam Death/Grind a obe kapely sú pod českou značkou Bizzare Leprous Productions, iba Dementia 13 sú klasickým Death Metalom. Samozrejme členovia THE OMINOUS CIRCLE hrajú aj v mnohých ďalších kapelách a je vidno, že tak trochu naskočili na trend temných anonymných Death / Black kapiel. Osmose Productions hneď po týchto Portugalcoch skočili, pretože zacítili potenciál predať viac diskov medzi fanúšikmi. Takže čo sa to skrýva pod čiernymi maskami tohto kvarteta? Prirovnanie ku Dead Congregation, Incantation, Immolation, Necros Christos, či Irkallian Oracle, alebo Inferno mi príde dosť mimo, samozrejme chlapi to tiahnu dosť do temnoty, ale ich hudba je príliš priamočiara a jednoduchá. Chýba mi tu komplexnejšie podanie a viac vnútorných a hlbokých riffov, lepší cit pre temnotu a okultnú znalosť. Kapela si zrejme všimla aké ohavnosti sa teraz v undergrounde dostávajú dopredu a tak si povedali, že to skúsia aj oni týmto smerom. Niektoré riffy sú fakt tajomné a nečisté, dokážu manévrovať s pochmúrnym a zlovestným, no celkove to na mňa pôsobí trochu umelo a prvoplánovo. Ak si toto dielo porovnám napr. s poslednými dielami Inferno, tak TOC nemajú žiadnu šancu. Hrajú skôr jednoduchšiu vetvu temného Death Metalu, riffy sú úplne jasne dané, neskrýva sa za nimi nič viac než to čo počujem, jediné čo ich zachraňuje, sú celkom slušné harmónie a zaujímavá temná produkcia, čo mnohým iste bude stačiť. Dokonca tu cítim aj isté vplyvy Mgla, Blaze of Perdition, či niektorých francúzskych a islandských kapiel. Album je z môjho pohľadu príliš melodický, jednoducho podaný a chýba mi tu niečo originálne. Aj Necros Christos na svojom debute nehrali nijako zložito a tiež to bolo chytľavé, no v porovnaní s týmto materiálom „Appaling Ascension“ sú NCH totálne originálnou a smer určujúcou kapelou. Niektoré riffy skutočne môžu pripomínať novšie záseky od novších Incantation, napr. v skladbe A Gray Outcast, no máme tu v tejto skladbe aj modernejšie technické postupy, všimnite si, že táto skladba zachádza mierne až do Doom Metalu. Vadí mi, že „Appaling Ascension“ sa dá dosť ľahko napočúvať a ich temnota je príliš lacná, aj keď z hudobného hľadiska nemám žiadne extra námietky. Obe gitary sa často stretávajú vo veľmi podobných harmóniách, aj keď sú dobre skomponované a vytvárajú spoločný tok, vo výsledku to vyznieva akoby stále hrala jedna gitara, jedna melódia kľukatiaca sa príliš dlho, obchádzajúca dosť podobné témy. TOC sa nesnažia tlačiť na extrémnosť s intenzitou ako napr. Dead Congregation, dávajú viac priestoru pre atmosféru a pomalšie, alebo stredné tempá, no i rýchlejšie pasáže nie sú nejakou výnimkou, len nepôsobia z ďaleka silnou energiou. Za jednu z najlepších skladieb považujem šiestu To En, tu mi mnohé gitarové partie celkom režú a dostávajú správne obrátky, temnota preniká pod kožu. Celkove vzaté ich materiál nie je žiadnou katastrofou ako by sa mohlo z mojej recenzie zdať, lenže ak by tento materiál vyšiel aspoň o 7 rokov skôr, mohol vyznievať viac autentickejšie, ale pri dnešnej kvalitatívnej produkcii rôznych šialených kapiel sú títo Portugalci o triedu nižšie. Album má úctyhodných skoro 52 minút, čo sa určite počíta, hlavne ak by hrali o dosť komplexnejšiu hudbu, ale celkovo to naťahujú hlavne posledné dve skladby As The Worm Descent (07:55) a Consecrating His Mark (10:12). Pomalší, hutný a temný Death Metal určite neurazí, som si istý, že k tomuto materiálu sa môžem vrátiť aj v budúcnosti, no určite to nie je jedna z najlepších nahrávok tento rok ani poslednej doby.