CONSUMMATION „The Great Solar Hunter“, Profound Lore Records, CD´19, AUS

CONSUMMATION nie je pre nás žiadna novinka, ich demo „Consummation“ ´12 a hlavne EP „Ritual Severance“ mám napočúvané už dlhé obdobie a chválou som vtedy veru nešetril. Zo začiatku tvorili CONSUMMATION pravdepodobne len dve duše, aj na fotkách sa fotili len dvaja, no na debute majú zásluhu až štyria členovia. David Helay na bicích pôsobil v menej známych Abramelin, v Prophet of Abhoth, Psycroptic, ale mihol sa aj v Pestilence, či Blood Duster. John Gossard ako sólový gitarista, určite ho poznáte z Dispirt, ktorí ešte stále nevydali žiadnu dlhú nahrávku. Druhým gitaristom, ale aj basákom Joel Rademaker a tretím gitaristom a vokalistom je Craig Young, známy z Mongrel´s Cross a ešte známejší z Impetuous Ritual, odkiaľ už ale páchol. To, že kapela používa tri gitary, je na nahrávke dosť poznať. Vrstvenie jednotlivých liniek, prerážanie harmónií cez seba, gitarové sóla, niekedy to znie dosť mätúco, ale v dobrom slova zmysle. V melodike nepoužívajú len čisté harmónie, ale aj krivé, často to znie akoby sa preťahovala páska medzi hlavicami, určite viete čo myslím, kto ste, alebo ešte stále počúvate MC pásky. Ono vyslovene o melodickú záležitosť ani nejde. Áno, „The Great Solar Hunter“ je napočúvatelným materiálom, no ťažko tu budete hľadať harmónie ako napr. u The Great Old Ones. CONSUMMATION sú strašne špecifickí, páči sa mi, že si vytvorili vlastný prostriedok vyjadrenia pomocou harmónií, čím sa značne odlišujú od ostatných kapiel. Ako som písal v recenzii na „Ritual Severance“, do určitej miery je tu počuť niečo ako Aosoth, no kto pozná obe kapely, pozná rozdiel medzi nimi. Na jednu stranu môže debut týchto Austrálčanov znieť dosť sterilne a jednotvárne, no keď sa do počúvania ponoríte hlbšie, zistíte, že sa tu deje toho omnoho viac ako sa z povrchového posúdenia zdá. Práve tento efekt môže ľahko odradiť mnohých fans, ktorí „The Great Solar Hunter“ odsúdia už pri prvom, alebo druhom počutí, pretože bude pre nich takýto model hudby príliš priehľadný, alebo málo variabilný. Ja často hovorím, že charakter diela, alebo kapely sa pozná až po hlbšom prepočutí, kedy sa harmónie vyprofilujú v osobnejšiu rovinu a rozvinú celkovú atmosféru. Môžem povedať, že to, čo je vytvorené na tomto diele, je zaujímavé, kreatívne, ale aj čisté vo svojom žánri. Všetky riffy sú zahraté precízne bez jediného zaváhania. Komplet celá zostava sú skúsení hudobníci, ktorí nemajú problém hrať aj omnoho technickejšiu hudbu, napr. technický Death Metal, no tu sa dôraz kladie jednoznačne na atmosféru, šero a hrôzu. Veľký podiel na celkovej variabilite má určite John, ktorého gitarové sóla preletujú do iných sfér a miestami mi pripomína Treya z Morbid Angel na albumoch „G“ a hlavne „H“. On je už tak skúseným typom hudobníka, že dokáže do charakteru hudby začleniť to, čo tá hudba potrebuje, vyzdvihne ešte viac spiritualitu, posunie poslucháča ešte ďalej. Vyzdvihovať jednotlivé skladby asi nemá príliš význam, nie je to ten typ albumu, kde sú dva ťaháky, tri lepšie veci a zostatok je priemer. Tu sa hrá na všetky skladby, na každý moment a album je postavený ako jeden celok, tak to treba chápať a počúvať. Žiaľ nie každý vie niečo takéto pochopiť a chce, aby z toho bolo niečo iné a preto takúto hudbu ťažko vstrebe, či sa napojí na jej jemné temné vlákna. CONSUMMATION je kapelou novej vlny Black Metalu, určite, ako som spomínal, majú v sebe niečo z francúzskej, ale málo aj z islandskej scény, no stále si stojím za tým, že nepotrebujú po niekom kopírovať, alebo hľadať inšpiráciu inde. Čo sa týka zvuku, tak ten je pre tento štýl dávno jasný. Všetko je čisté, priehľadné a profesionálne uhladené, ono to trochu kapele uberá, pretože počujete úplne každý detail, čo bolo isto úmyslom, no osobne si myslím, že trochu tej špiny by im neuškodilo. Hlavne bicie mohli byť viac rázne a zemitejšie, niekedy až musím napínať uši, pretože to znie až príliš synteticky. CONSUMMATION sa aj napriek všetkým týmto veciam ako profesionalita, čistá produkcia, presná hra (často aj technickejšia), určitá rytmická monotónnosť, podarilo navariť poriadnu temnotu a zlobu. Určite z môjho hľadiska nejde o jeden z najlepších albumov roka, no ale aj tak je to kapitola, pre ktorú sa oplatí mnohonásobné počúvanie a uctievanie.