CONVULSE „Cycle of Revenge“, Svart Records, CD´16, FIN

Po reunionovom albume „Evil Prevails“, ktoré predstavovalo celkom solídny Death Metal na fínsky spôsob, sa CONVULSE vracajú s novinkou „Cycle of Revenge“. „Evil Prevails“ predstavoval kompromis medzi debutom „World Without God“ a druhým melodickejším „Reflections“, ktorý ponúkol viac experimentovania a svetla do žánru, no zároveň sa stal ich labuťou piesňou. To zas „Cycle of Revenge“ sa opiera viac o ich melodickejšiu formu a má bližšie k druhému albumu. Už úvodná skladba Cycle of Revenge je natoľko melodická, že pri druhom počutí som mal dojem, že ju poznám snáď už 25 rokov. Gitarové motívy sú prekliato chytľavé, melodika balansuje na pomedzí orientálna a melanchólie, s veľmi podobnými pocitmi bojujú aj ich súkmeňovci Amorphis. Mimochodom prirovnanie k tejto legende je myslím na mieste, cítiť to na celom albume, ale CONVULSE im vlastne vždy šliapali na päty, či boli ich tieňom aj keď nikdy nedosiahli ani polovičný úspech či popularitu Amorphis. Titulná skladba je teda skvelým vypalovákom, ktorý sa hodí ako otvarák a jasne vám povie, že teraz je tu ten melodickejší CONVULSE. Zaujímavo pracuje Juha na base, používa zaujímavé basové harmónie, ktoré ešte viac skladbu sprístupňujú a dodávajú jej ešte väčší folklórny nádych. Dvojka God Is You začína tak trochu psychadelickými riffmi, do ktorých znova Juha pumpuje života schopné basové linky a znova skladbu pozdvihuje, aj keď samotné riffy sú dostatočne jasné, melodické a variabilné. Skladba má zaujímavé groove tempo a odsýpa veľmi plynulo. V tejto skladbe použili aj temnejšiu, alebo pochmúrnejšiu klávesovú plochu na dotvorenie tmavšej farby hudby. Melodika je tu ešte viac etno alebo folklórnejšia, pripomína mi presne ten štýl melódii, ktoré použili Amorphis na svojom tretom albume „Elegy“. V trojke Pangaea pokračujú presne tam, kde začali s prvými dvoma, teda zaujímavé gitarové orientálne melodické vyhrávky, húpavé riffy, bublajúca basa a do toho neodmysliteľný Ramiho growling, ktorému chýba trochu šťavy. Z môjho pohľadu je jeho growling príliš obyčajný a tuctový na to aby viac obohatil hudbu CONVULSE, ale dajme tomu. Nasleduje Fractured Pieces, tá začína pre zmenu temnejším motívom, ktorý prirodzene prejde do snáď najorientálnejšieho riffu doposiaľ. V tejto skladbe už cítiť stúpajúce napätie, ktoré ale vyvrcholí až v ďalších skladbách. Práve ono to napätie ich odlišuje od Amorphis, aj keď sa nenachádza ani v polovici skladieb na „Cycle of Revenge“. Skladba mi príde akoby rozdelená do dvoch častí, tá prvá je viac “veselšia“ a hravejšia, druhá temnejšia a drásavá. Nature of Humankind vyznieva v mnohých ohľadoch tvrdšie než predošlé, no aj tu máme typické motívy, folklórne, experimentálne, psychadelické kvákanie gitár. Nasleduje Ever Flowing Stream kde Rami použil čistejší vokál, taký drsniacky spev, ktorý už pracuje s melodikou a harmóniami a hodí sa k ich terajšej hudbe omnoho viac. Práve v tejto skladbe akoby napätie vygradovalo, znova mu napomáha Juha na base. Do temných riffov pridáva ešte viac nervozity a ťažoby. Skladba patrí medzi moje najobľúbenejšie na albume. Tu už nie je na tú ich „veselosť“ toľko priestoru, dokonca skladba ani nevyznieva tak groovy. Predposledná War je taktiež postavená na temnejšom základe, hlavný gitarový motív je ťažší a pochmúrnejší a Ramiho refrén, kde opakuje dokola rovnaké slová, mi pripomína Cavalerove Roots Bloody Roots. Celé to zakončuje najdlhšia skladba albumu Into The Void, v tejto je taktiež slušne vygradované napätie mystickým riffom, ktorý prichádza po úvodnom gitarovom matiné. CONVULSE sa vedia dobre pohrať s pocitmi, kedy z melancholických či hravejších vedia prechádzať do temnejších, ich nálady sa striedajú ako aprílové počasie a má to svoje čaro. „Cycle of Revenge“ je kompaktným albumom, ktorému ani nie je čo vytknúť, skladby sú dobre napísané, melodika je síce silná, no vydrží dlhé počúvania, než sa zunuje. CONVULSE znova raz prekvapili a pripravili možno najmelodickejší materiál doteraz!