CORONER „Mental Vortex“, Noise Recrods, CD´91, SWI

Štvrtý album švajčiarskych CORONER mal byť ešte dokonalejší, precíznejší a novátorskejší než čo doteraz vydali. Mnoho kapiel práve na štvrtom albume začalo experimentovať a posúvať hranice svojich možností a schopností. CORONER ako technická a progresívna kapela by nemohla jednoducho stagnovať a opakovať to, čo už vytvorili. A tak sa stalo, že album z roku 1991 bol už inde ako „R. I. P.“, alebo „Punishment For Decadence“, alebo „No More Color“. Chlapi sa tento krát rozhodli vybrať priamo na Floridu do Morrisound Studio, kde sa im podarilo dosiahnuť zvuk, ktorý fanúšikov možno rozdelil na dva tábory, no CORONER chceli začať niečo nové. Zvuk ktorý dosiahli nie je tak hustý a raw, skôr je dôraz kladený na detaily gitary a precíznosť basy, čím trochu stratili energiu, no zdôraznili ešte viac dynamiku, tá celým albumom doslova kypí. Práve vďaka tomuto prístupu sa z nich stala už viac progresívna kapela než technicky znejúci Thrash Metal. Samozrejme stále nikto nemôže povedať, že by „Mental Vortex“ nebol Thrashovým albumom, no oni ho začali hrať podstatne inak, ale zachovali si svoju tvár tak, že by ste si ich nezmýlili. Intro použili z hororu Re – Animator podľa Lovecraftovej novely, čo tak trochu nekorešponduje s ich novátorskou víziou, no intro je už tam a čo s tým narobíte. Prvá skladba Divine Step (Conspectu Mortis), ktorej súčasťou je aj spomínané intro začína zaujímavými pocitovými riffmi, pohrávaním sa s celkovou rytmikou a groovy partiami v niektorých gitarových častiach. Určite prekvapí časť, kedy gitara upadne do letargickej polohy a priam až rockovo s nádychom jazzovej nostalgie začne kúzliť magické tóniny. Táto pasáž je úchvatná a len ťažko by ste niečo podobné hľadali u kapely takéhoto rázu. Postupne skladba znova naberie Metalový drive, ale stále zostáva v inštrumentálnej polohe so skvelými gitarovými sólami, tak typickými pre CORONER. Neskôr sa znova pridajú vokály a riffy zo začiatku sa začnú opakovať čo je klasický štruktúrový mód. Druhá Son of Lilith je úplne inou ukážkou techniky hry na gitaru, Tommy tu strieda rôzne techniky, z čoho niektoré využívajú napr. aj dnešné moderné Black Metalové kapely, napr. z Islandu, alebo Francúzka. Mám na mysli jemnocitné sa pohrávanie so strunami, čo vytvára neuveriteľný pocit. V podklade si možno všimnúť zaujímavé zvuky buď gitarového syntezátora, alebo niečoho podobného, takéto veci začali však viac využívať až na ďalšom albume. Skladba má mnohé zaujímavé rytmické aspekty, ktoré nepripraveného poslucháča určite prekvapia. Tommy sa nesnaží hrať stále niečo iné, skôr presúva postupne ťažisko riffov do iných stupníc a polôh, čím opakuje viac krát témy než ich dokonale zmení. Tento prístup je však známy už od ich začiatkov. Prichádza na akustické gitary kontrujúce elektrickej, ale aj syntezátorové zvuky, ktoré si možno ani nevšimnete. Trojka Semtex Revolution začína riffom, ktorý znie zas úplne inak než predošlé skladby. Tu je dobre vidieť ako si dávali záležať, aby každá skladba bola výnimočná a iná, už podľa prvého riffu vždy skladbu dobre rozpoznáte. Technické vedenie riffov tak trochu môže pripomínať mohykánov ako Cynic, alebo Atheist, dosť komplikované, progresívne. Zaujímavé, že Tommy využíva neskôr skvelé technické tremolo riffy spôsobom, akým to možno dovtedy nespravil nik a ďalej nasledujú silne atmosférické partie, snové, psychadelické, no stále účinné a silné pre okamih počúvania. Gitarové sóla sú majstrovsky vykonštruované a niektoré majú položený základ v klasickej hudbe. CORONER svoje skladby predĺžili, zväčša presahujú päť minútovú hranicu, ale neprekvapia ani sedem minútové kompozície. To, čo je na albume ale dôležité, že chlapi nestratili ťažkosť, do riffov ju stále vnášajú a tento prvok sa prelína počas celého hracieho času. Ďalšou dôležitou súčasťou „Mental Vortex“ je temnota. Nemyslím temnotu akou disponujú Black, alebo niektoré Death Metalové kapely, ale skôr psychologická temnota. Všetky skladby pôsobia neuveriteľne dramaticky a ťažobne. Aj keď sa s náladami akokoľvek pohrávajú a nerobí im to žiadnu starosť, stále je tu pocit psychologickej temnoty, nič veselé, alebo hravé. Povedal by som, že zvukový priestor sa prečistil a tak znejú všetky nástroje oddelene oproti ich skorším nahrávkam. Ďalej by som rád spomenul, že Tommy je skvelý gitarista aj z toho hľadiska, že keď všetky riffy hrá len on, máte pocit akoby ste počuli dvoch gitaristov. Jeho spôsob kompozície je akoby zdvojený, akoby sa vžil do mysle dvoch hráčov čo si možno málokto všimne. Opisovať celý album po skladbách by bolo celkom zdĺhavé a možno pre čitateľov nudné, no každý kto pozná tento opus mi dá za pravdu, že ide o mimoriadne dielo, kde Švajčiari zas ukázali svoje umenie z ešte hlbšej perspektívy a hlavne ukázali ako sa dá Thrash zahrať iným, modernejším spôsobom. Pritom táto vec z roku 1991 je stále aktuálna a určite veľa povie aj dnešnému poslucháčovi, či hudobníkovi. Nahrávka znela na svoju dobu dosť moderne, no z dnešného pohľadu to stále vyznieva ako stará technická škola a práve takéto nahrávky mi dnes chýbajú. Poslednou skladbu albumu je cover verzia od Beatles, I Want You (She ´s So Heavy), ku ktorej som svojho času videl aj klip, netušiac, že ide o cover a už vôbec nie, že by to mohli byť Beatles. Ak si porovnáte originál a cover verziu, snáď uznáte, že ju Švajčiari brutálne prerobili do svojho štýlu a nevznikla z toho len obyčajná cover verzia. CORONER zas posunuli hranice, pre pozornejších a vnímavejších fans bude tento materiál predstavovať silnú métu v Metalovom žánri ako takom.