Stimulant kofein pro fyzický i psychický výkon
 
 
 
 
 
Nové EP COSCRADH otvára bujnejúca Disappeared, kto sa už s touto írskou kapelou stretol, tuší, že to nebude príjemné počúvanie plné emotívnych harmónii a stredných temp dobývajúcich bicích, ale skôr lomoziaca hrôza na vašej povale rovnajúca sa poltergeistovi. COSCRADH doteraz vydali len demo „Coscradh“ kde predstavili 4 skladby vojnového Death / Blacku. Tento krát nahrali 3 nové skladby a chlapi neubrali nič zo svojej povestnej zúrivosti. Čím sa odlišujú od iných kapiel podobného rázu? V podstate zachovávajú väčšinu podobných postupov, hudba znie skôr ako zrážka dvoch tankov na bojovom poli počas výbuchov munície a v agónii zvíjajúcich sa vojakov. Gitary pripomínajú nálety bombardérov, nepríjemné bzučanie dráždi sluchovody drastickým prístupom k hre, riffy nie sú žiadnou plejádou rôznorodosti a trefných nápadov, či sviežosti. Ich hudba je zbavená akejkoľvek melodickosti a chytľavosti, pôsobenie chaosu znásobuje aj na pohľad nezmyselné bubnovanie, pôsobí to, akoby bicman nemal dostatok talentu a pokúšal sa len triafať do nesúrodých riffov z čoho vzniká až panická a strašidelná jazda. Opisovať jednotlivé skladby nemá príliš význam, podobnosť je medzi nimi extrémne veľká, samozrejme kde tu sa tempo zvoľní aby dostal priestor nejaký rytmický brejk, či degradačná harmónia primitívneho charakteru podtrhujúca ešte extrémnejšie dopady na celkový koncept materiálu. Takéto spomalenejšie a nervy drásajúce momenty sa nachádzajú hlavne v poslednej Saor Sa hAnbháis, najdlhšej kompozícii dosahujúcej skoro 11 minút času. V tejto je takáto „meditačná“ vsuvka pomerne dlhá, síce riff sa dosť opakuje dokola v stredne pomalých tempách a do toho sú perfektne naspievané démonické vokály s agonickými výkrikmi čo pôsobí stresujúco a zhubne. Drvivý efekt rýchlych tremolo postupov nabáda až k otázke ako takéto riffy vznikajú, ako si ich môžu hudobníci zapamätať, rozhodne aj takto môže dnes pôsobiť vetva najextrémnejšieho Metalového žánru, pretože tento žáner nie je určený ani pre mnohých Metalových fanúšikov. Niekto by si mohol myslieť, že takáto hudba musí pôsobiť dosť atonálne, alebo disharmonicky čo je len do určitej miery pravda, skôr by som ale povedal, že v harmóniách sa nachádzajú príliš primitívne a tupé narábania s nízkymi stupnicami, melódie sú preto príliš plytké a väčšine nič nehovoriace, no ich efekt a dopad na poslucháča je kľúčový. Tieto pomätenosti odradia väčšinu poslucháčov a zostatok sa dokáže v temnej extáze radovať z tohto vojnového a diabolského chaosu.
COSCRADH „Of Death And Delirium“, Invictus Productions, EP ´17, IRL


3/19:15/ 7,75                                            Mortuary


https://www.facebook.com/Coscradh
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]