„Nejkrásnější ze všech tajemství je být géniem a vědět to jen sám.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
Kapiel so škatuľkou OSDM pribúda stále viac a odvážim sa povedať, že aj dvojnásobne, možno trojnásobne oproti 90tym rokom, kedy termín old school ešte nemal svoje opodstatnenie. To svedčí len o fakte, že DM je stále vysoko populárny a do budúcnosti sa na tom určite nič nezmení, koľko generácii hudobníkov sa už vystriedalo od druhej polky 80tych rokov??? OSSUARIUM patria medzi najnovšie výkvety amerického Death Metalu, so vznikom 2016 v Portlande, štát Oregon. V poslednej dobe mám dojem, že z toho mesta a štátu pribúda čoraz viac kapiel, no v 90tych rokoch tam bolo mizivé percento DM. OSSUARIUM tvoria štyri tváre a to konkrétne Ryan Koger na bicích, Nate McCleary na sólovej gitare, Jeff Roman basa a Daniel Kelley na rytmickej gitare a vokáloch. Ten posledne spomínaný je mimochodom tiež členom Draghkar, tiež DM bandy z Kalifornie s demom z roku 2017, patriacich pod krídla Blood Harvest. No ale prejdime už k OSSUARIUM. Ako už názov napovedá, niečo ako kostnica, alebo niečo podobné, ich štýl bude prudko odporný a vystavený hrôzam a strašidelným špecifikám tohto žánru. Je tomu skutočne tak, kapela je určite ovplyvnená starými dobrými Incantation, ale so severským zvukom gitár čo nie je nič ojedinelé, niečo podobné sa deje aj pri kapelách ako Funebrarum, alebo Undergang, práve tieto dve kapely mi OSSUARIUM pripomínajú najviac. Ich Death Metal je ovplyvnený ako Fínskom, tak aj sčasti Švédskom, ale aj americkou vetvou. Musím napísať, že sa nejedná o nič výnimočné ani originálne, pokiaľ tieto termíny v DM nevyhľadávate, určite recenziu preskočte, pretože toto je tradícia a koreň. Zvuk gitár je oproti Incantation ešte robustnejší, viac skreslený, viac do európskeho soundu, vyznenie mi príde omnoho viac tupé. V melodike možno nájsť hlavne fínsku melodiku zo začiatku 90tych rokov a kapely ako Convulse, Purtenance, Abhorrence, či Demigod nech sú vám na ukážku. Páči sa mi tento druh temnej melodiky, ktorý je tak typický len pre túto krajinu, nie je nijako výrazná ani príliš melodická ako napr. mnohé kapely zo Švédska. Skôr sa drží prízemnosti a zatuchliny, ak by som mohol byť ešte konkrétnejší, tak napr. aj naši Apoplexy na svojom prvom deme „Dysmorphophobia“ mali tiež podobné harmónie. Demo obsahuje tri skladby, tá prvá Chapel of Bone je zhubnou maškrtou pre milovníkov odporu, špinavosti, ale aj pochmúrnej vízie smrti. Tento druh Death Metalu a konkrétne táto vec vo mne evokuje nejakú zabudnutú dieru v zemi o ktorej málokto vie, no jej vchod je opradený tajomstvami a nebezpečenstvom, je totiž vstupnou bránou do portálu kráľovstva smrti. Vychádza z nej neuveriteľný zápach a len blázon by podnikol cestu do jej útrob, ten smrad nech vám je výstrahou! Niečo podobné cítim pocitovo a atmosféricky z tejto skladby. Ťažké a zákerné riffovanie sa pohybuje v oplzlej a nechutnej estetike morbídnosti, basa sa pokúša odpútavať od hlavnej línie gitár z čoho vznikajú zaujímavé kreácie, ktoré dostatočne počuť na dobrých slúchadlách. Ku konci skladby sa melódia ešte viac prehlbuje, toto je podstatou 90tych rokov v jej najhororovejšej podobe. Druhá Deleterious Mutation je najkratšou, prvá menovaná má cez 6 a pol minúty a dvojka len 2 a pol. Tu sa riffy viac obracajú v tremolo techniku a melodika je tiež zaujímavá a desivá, nie je to tiež typ melódie, ktorú by ste si ľahko vytiahli z pamäte. V tejto mi štýl bubnovania pripomína kopákovo rytmičákové manévre na spôsob Incantation, tu sa basa viac drží liniek gitár, ale aj tak ju celkom dobre počuť, myslím, že je o nejaký ten poltón nad gitarou. Ku koncu sa skladba spomaľuje a melodicky znova ešte viac zdôrazňuje zatuchnutú DM estetiku. Rytmicky je celkom pekne členitá so zaujímavými zvratmi pri konci. Posledná Abhorrent Travesty On The Human Shape má dosť styčných bodov so švédskym kovom smrti, niektoré tempá sú až punkovo crustové a pripomínajú mnohé ikony klasického SWE DM. Tu sa tiež skladba pri konci začne melodicky zvýrazňovať a úplne na záver sa vytvorí taká záhadná melódia až vám začne byť nevoľno. Lenže touto melódiou sa s nami OSSUARIUM lúčia, pripomína mi to efekt, ktorý vždy vytvoria Immolation na konci albumu, kedy poslednú skladbu vždy takto ukončia. Čo dodať na záver, demo je určené pre tých, ktorí obdivujú kapely tohto rázu, od podlahy poctivý záhrobný Death Metal, anaológový kobkový zvuk, duniaca, ale prehľadná basa, zaujímavo riešené sóla a statický mŕtvolný mumrumr.
OSSUARIUM „Calcified Trophies of Violence“, Self Released, Demo´17, USA


3/16:02/ 7,5                                             Mortuary


https://ossuarium.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]