OUTRE „Hollow Earth“, Debemur Morti Productions, CD´18, POL

Súčasný Black Metal sa stáva stále pokrútenejší, tajomnejší, strašidelnejší a odľudštenejší, akoby za sebou vliekol krvavé nite minulosti, no zároveň hľadel aj do budúcnosti. Dobrým príkladom tohto tvrdenia by mohli byť Poliaci OUTRE, ktorým sa nepodarilo presadiť takým spôsobom ako napr. Mgla. To vôbec nevadí, BM by nemal byť o presadení sa, práve naopak. Od začiatku vás začnú strašiť moderne vedené riffy s neharmonickou líniou zla a monštruóznym pocitom v nich. Mnohé kapely s podobnou tendenciou sú dosť ťažkým orieškom na počúvanie aj pochopenie, tu to platí tiež. V riffoch pocitovo prevláda apokalypsa duše, mizantropické vyvrcholenie a chladné mrzačenie duchovna. OUTRE do svojej tvorby pridávajú aj klávesové mátoženie, ktoré je dobre ukryté pod vrstvami gitár, všimnete si ho, keď budete pozornejšie počúvať cez slúchadlá. Často ide o akési zdeformované zbory a rôzne podprahové zvuky, často ťažko identifikovateľné. Riffovo sa OUTRE opierajú, ako aj ostatné poľské šialenosti, o francúzske počiny od DSO a BAN. Mizerné harmónie sa striedajú s poly harmóniami, ale aj disharmonickými prvkami z čoho vzniká základná kostra skladieb, myslím, že žiaden iný metalový žáner nevyužíva takého hudobné kombinácie v takej miere ako BM. Napočúvať si „Hollow Earth“ je celkom ťažké, chce to oddané počúvanie a nie len desať krát to povrchne prejsť. Až potom sa vám začnú otvárať hlbiny Zeme a až potom môžete vniknúť do komnát bez návratu aby ste boli pohltení temnými duchmi. Väčšina kapiel hrajúca tento žáner používa stredné, alebo pomalšie tempá, ktoré dobre korešpondujú s jemnocitnými riffmi, no OUTRE sú kladivom. Používajú naozaj nátlakové tempá blast klepačiek, no ich zvuk je našťastie v súlade s celkovým zvukom a nevzniká tak ten dominantný efekt bubnovania ako pri brutálnom Death Metale. Maciej dobre vrství beaty a dokáže dobre preskakovať z pomalších a stredných temp do hyper rýchlych abominácií. Pri pomalších je dobre počuť ako narába citlivo s činelmi, hrá moderne, perfekcionisticky a technicky zároveň. Dokáže rozpútať naozajstné peklo aj v mystických častiach, čo vytvára zaujímavý kontrapunkt. Harmónie sú úplne zbavené teplo zafarbených emócií, jednoznačne prevládajú chladné pocity, dezorientácia, pochybnosť. Preto sa môže zdať, že skladbám chýba sila, tá sa zväčša prejavuje v sile melodiky a jej špecifických charakteristikách. OUTRE idú ako vojnová mašina a v rýchlych momentoch sú presvedčiví, drviaci a nekompromisní. Kompozícia je zaujímavo vytvarovaná do rôznych obmien a nie je ľahké sledovať štruktúry skladieb, keďže sa je dosť ťažké zachytiť riffov. Často sa prelínajú dve gitarové vrstvy, ktoré sú zložitým spôsobom prepletené a niekedy nedávajú veľký zmysel, no vždy to znie kompaktne a fanaticky. Povedal by som, že ich predošlý materiál „Ghost Chanst“ bol v mnohých ohľadoch prístupnejší a melodickejší, aj keď tam tiež hrali podobným spôsobom a využívali rovnaké prvky. Najsilnejšie melódie evidujem hlavne v poslednej Hollow Earth, no i tak je táto časť dosť neprístupná, chladná a bezútešná. Album je určený pre fanúšikov vyslovene toho špecifického žánru Black Metalu, zostatok bude mať asi problém sa vcítiť do jadra „Hollow Earth“.