PAROXSIHZEM „Abyss of Excruciating Vexes“, Hellthrasher Records, EP´16, CAN

Kanadská Black / Deathová škola je mimoriadne zaujímavá hlavne pre fanúšikov, ktorí to radi experimentálne, zložito a temne. S takouto porciou hudby sa predstavili PAROXSIHZEM už na svojom debute „Paroxsihzem“ z roku 2012 a prekvapili temnou intenzitou. V podstate by som mohol napísať, že Kanaďania tak trochu vychádzajú zo starých Kataklysm a do toho pridávajú zmes Portal, alebo Aethyrvorous, plus samozrejme svoje vlastné interpretácie zbesilosti a zhubného monštruózna. Ich hudba je tak intenzívna a hustá, že by sa doň už v podstate nič nevošlo, alebo by to tam už jednoducho prekážalo, gitary sú masívne ako horúca a valiaca sa magma. Tieto riffy sú celkom rýchlo meniace sa, nevyhýbajúc sa ani Black Metalovým momentom. Bicie sa pokúšajú napodobniť samotný zvuk apokalypsy, demolujúca masa odpudivého hluku vytvárajúca tlak, často zabiehajúc až do Blastovej drvenice! Vokál sa tiež môže pochváliť slušnou skazonosnou príchuťou, bublajúce krochkanie napodobňujúce mystického mnícha kdesi na púšti uprostred noci, kde prevádza svoj nebezpečný rituál a z úst chrlí šialené zaklínadlá s obrovskou nenávistnou intenzitou až sa na oblohe objavujú blesky a okolo kňaza sa objavuje hustá hmlovina s patrične nechutným smradom. Keď si toto všetko dáte dokopy, máte priamo výťažok z hudby PAROXSIHZEM! Hudba tohto telesa je plná kontrolovaného chaosu, ktorý dáva aký taký zmysel, no menej pozorných a vnímavých poslucháčov môže odradiť prílišnou intenzitou a neharmonickým vyústením. Jedovatá búrka je ich jedinou cestou, akoby ste sa ocitli v oku orkánu, tak náhle a nevedomky, snáď ako v polospánku a kdesi za hranicami reality. Skladby ponúkajú nevšedný zážitok hororovej otupenosti, degradáciu hudby a magické ohýbanie zvukových tónov, príšerné hulákanie zuhoľnatenej smrti v jej najčistejšom jadre. Riffy sú niekedy spadajúce do War Metalových teritórií, inokedy zas dodávajú zakrpatenú formu bizarných melódií z ktorých mrazí atmosféricky. Je tu obrovský stret ničenia a tvorenia, napr. v skladbe Isolation je cítiť tento mohutný rozkol a jednotu zároveň. Apokalypsa s ohyzdnou tvárou, ktorá má svoj štýl a osobitý charakter. Sóla sú poprehýbané a zdeformované do chaotických pádov, v nich melodiku hľadať celkom ťažko, divoká jazda na pozadí roztrhanej prítomnosti, technicky zvládnuté a umelecky rozhodené. Samozrejme aj samotné riffy sú technicky dobre zvládnuté, máme tu aj jednoduché, ale o to účelnejšie demolačné momenty ako aj technicky vycibrené gitarové motívy, ktoré nestrácajú nikdy atmosféru. EP obsahuje len 5 skladieb a z toho je posledná cover verzia od Arkhon Infaustus, konkrétne Dead Cunt Maniac. Myslím, že málokomu sa podarilo tak vehementne nadviazať na pôvodný Kataklysm a ešte to poriadne sprzniť poriadnou dávkou oplzlej hrôzy a dokoreniť mystickou aurou prekliatia. Skladby ako také nemusia byť v tomto prípade ani nejako silné, ako napr. v rámci Heavy Metalu, alebo Thrash Metalu, takáto rúbanica si vyžaduje len kvalitné masakrovanie a primitívnu brutalitu, ktorú keď obalia do psycho hororovej atmosféry, vznikne z toho niečo nedefinovateľné a nevypovedateľné. Otvorte teda pomyslenú bránu časopriestoru a skočte do jej príšerných útrob, budete fascinovaní novým svetom rozkoší a hrôz, pretože niekde v jej strede nájdete zmysel existencie a zatratenia.