„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
PERVERSITY patria pre mňa momentálne spolu s Phantasma medzi moje najobľúbenejšie kapely na Slovensku so statusom active. Pamätám si keď vyšlo ich demo „The Embarrassed“ ešte v ´97 a postupne všetky ich ďalšie výtvory. Až niekde na „Beyond The Reach of Heaven“ sa ale začalo rodiť niečo škaredé a blasfemické vo svojom jadre. Úplne to potvrdili na albume „Ablaze“, no a EP „Infamy Divine“ bol už temný pôžitok so všetkým čo k tomu patrí. Samozrejme som dúfal v nadväznosť naň, že „Idolatry“ pôjde v rovnakých čiernych stopách a nebol som rozhodne sklamaný. Novinka ponúka klasický PERVERSITY materiál so všetkými ťažkými zákutiami a obskúrnymi harmóniami. Nemám problém vnímať ich zvláštnu melodiku, ktorá nie je tak striktná a „čistejšia“ ako u kolegov Immolation, čo je vlastne ich večný vzor. Ak počúvam albumy od Immolation, po viac násobnom počúvaní sa v ich komplexnosti začnú zjavovať dosť výrazné pokrútené melódie, no u PERVERSITY si takúto vec nevšímam. Samozrejme aj Prešovčania majú svoj spôsob harmónii, ale je viac pohltený do seba, menej otvorený a aj keď mám už album napočúvaný, stále skladby pulzujú viac vo vnútri ako na povrchu. Na prvé počutie mi celý materiál znel trochu rozhádzane s nie dostatočnou úpravou kompozície, no až po dlhšom počúvaní (niekedy som si CD prehrával aj 5 krát po sebe) som sa dostal do vnútorného sveta podivnej polytonality. To si všimnete pri riffoch kedy obe gitary strúhajú ťažšie figúry a navzájom tak vytvárajú niečo medzi dvoma harmonickými celkami až miestami zachádzajú do krkolomných riffov a skladba tak pôsobí ako implózia. Nie vždy ale všetko takto funguje, sú tu aj momenty kedy sa riffy trochu presvietia, alebo prevzdušnia, vtedy cítim vpád silnejších harmónií, no po chvíli sa skladba znova ocitá vo svete pod hladinou. Chcem tým povedať, že už dávno som nepočul tak ťažko členité riffy a rytmy ako u „Idolatry“, to aj nový Immolation mi príde o dosť „melodickejší“ a stráviteľnejší. Netuším či to takto počujem a cítim len ja, no pre mňa sú v tomto PERVERSITY špecifickí. Špeciálne som zvedavý na ich live vystúpenia, ktoré sa pokúsim vychutnať a som zvedavý, či sa v skladbách nebudem strácať. Novinka disponuje o niečo čistejším zvukom oproti „Infamy Divine“ kde viac a lepšie vyznievala basa a kopáky, tam mi tak trochu pripomínali zvukovo „The Forsaken Mourning of Angelic Anguish“ od Incantation, viac undergroundovejšie. Na novinke je dôraz viac kladený na vyznenie gitár do ktorých chlapi vložili temné polohy a živelnú energiu. Samozrejme aj tu je basa dobre nazvučená a nie je problém ju sledovať, no už nevyčnieva tak ako na EP. Páči sa mi a oceňujem, že ani basák sa neskrýva za gitarové riffy, ale tvorí svoje vlastné harmonické stopy, miestami jeho štvorstrunovka zavibruje nad gitary nejakou finesou a vytvára tak dojem ešte väčšej kreativity. Jedinou skladbou kde chlapi viac vytiahli čistejšie harmónie dopredu je posledná Womb of Abhorrence, to sa im podarilo vďaka dobre poskladaným riffom v pomalých a tiahlych gitarových sekvenciách, do ktorých doladili temnotu ešte o niečo fascinujúcejšie a tak sa z tejto skladby pre mňa stáva jednotka. Ani v tejto skladbe však neprídeme o rýchle a strhujúce Death Metalové riffovanie a ťažké drviace manifesty, pískačky, či rytmické výpady. Vo vokáloch sa mi páči, že síce dominuje jeden, no výkriky, alebo backing vokály tomu dodávajú ešte viac na šialenosti, tie sú správne kričané aby tvorili akýsi kontrast a celé to tvorí skvelý efekt. V kompozíciách sa skladateľ celkom pekne vyhral s rôznorodosťou, dalo by sa povedať, že stále sa tu niečo deje, gitary celkove pôsobia technickejšie s dôrazom na temnotu a dosiahnutie určitej atmosféry. Album potrebuje viac sústredených počutí a ani po napočúvaní to nie je úplne bežné, hudba tohto telesa stále púta pozornosť do hĺbky riffov a ja osobne si lepšie „Idolatry“ vychutnávam na slúchadlách. PERVERSITY nahrali znova výborný album, ktorý by mohol byť reprezentatívnou ukážkou slovenského Death Metalu, preto fanúšikovia Immolation, Incantation, Morbid Angel, Infamy, alebo Goreaphobia, zbystrite svoju pozornosť, bahenný hodokvas smrti začína.
PERVERSITY „Idolatry“, Metal Age Productions, CD´17, SK


10/35:16/ 8,75                                            Mortuary


http://bandzone.cz/perversity
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]