PESTILENCE „Consvming Impulse“, R/C Records, CD´89, HOL

Dovolil by som si povedať, že PESTILENCE boli v 90tych rokoch najlepšie sa rozvíjajúcou kapelou v Death Metalových teritóriách a každý ich album bol veľkým krokom vpred. A tak to šlo až do ich rozpadu, skvost za skvostom, po mnohých stránkach predbiehali 95% celej scény, nové svieže nápady, kreativita - no stále ohromujúce hudobné výkony a originalita. PESTILENCE mali v tej dobe silnú formu a vždy v zostave pravých hudobníkov, ktorí pomohli Mamelimu dotvoriť všetko do posledných detailov. Už debut „Malleus Maleficarum“ bol odvážnym krokom na rok vydania a dodnes mi spôsobuje zimomriavky. Bol to taký predchodca skutočného technického Death / Thrash Metalu. Na druhom albume „Consvming Impulse“ sa rozhodli Holanďania zmeniť druhého gitaristu, keď Randy Meinharda nahradil talentovaný Patrick Uterwijk, inak zostatok kapely bol totožný ako na debute. Takže čím „Consvming Impulse“ oplýva? Rozhodne vás na prvý pohľad zaujme kultová kresba vystrašenej tváre muža, ktorého napadli mravce, najdesivejší moment je tento hmyz v ústach naplnených hrôzou! Ale poďme k hudbe. Oproti debutu novinka ubrala z Thrashových riffov a pridala viac Death Metalových, čím album vyznel ešte viac brutálne a ťažšie. Dokonca by som si dovolil povedať, že „Consvming Impulse“ je ich najťažším a najbrutálnejším počinom. PESTILENCE sa vždy vyznačovali totálne prepracovanými kompozíciami a skvele manévrovali riffmi, ktoré dokázali obháňať ako brutálnou cestou, tak aj pridať technický prvok a taktiež pomocou nich dokázali navodiť hnusnú atmosféru. Presne všetky tieto atribúty mala hneď úvodná Dehydrated, v tejto skladbe je snáď všetko, čo si aj náročnejší fanúšik kvalitného Death Metalu môže priať. Rytmicky tu máme aj skvelé parádičky v old school prevedení, ale aj narastajúce ťažšie technickejšie rytmy a tieto dve polohy skvele kombinovali bez toho, aby sa čo i len na milimeter vzdialili z Death Metalového pekla. Aj ďalšie skladby The Process of Suffocation, či Suspended Animation sú pravovernými ukážkami vyváženia kontrolovanej brutality a dobrého technického gitarového zázemia. PESTILENCE sa nemuseli utiekať k absolútne rýchlym momentom, za ktoré sa mnoho kapiel zbytočne skrýva, radšej sa pohrávali s rytmom a kládli dôraz na ťažkosť a atmosférické vyznenie ich šialenstva. V skladbe Suspended Animation použili zaujímavé klávesy, kde do chorobných riffov napochodujú záhrobné zbory a rytmika sa spomalí a atmosféra vyletí až niekde ku stropu. Toto sú momenty, ktoré Death Metal vyšperkovali a dodali mu lesk a strhli nejedného fanúšika na svoju stranu. Zaujímavé veci sa dejú aj v nasledujúcej The Trauma. Tá mi trochu pripomína ešte skladby z ich debutu, perfektne zvládnuté záhrobie, silné dusivé momenty, precízne sóla a momenty, ktorým sa zvykne hovoriť osudové. Mameli mal vždy unikátny a jedinečný štýl harmónií v skladaní, absolútne sa neobzeral po Schuldinerovi, alebo Murphym, mal svoju hlavu a svoju dekadentnú víziu smrti. Započúvajte sa do neskutočne brutálnych zasekávaných riffov v ďalšej Chronic Infection, čo skladba, to skvost, čo skvost, to kult, každá jedna skladba obsahovala ďalšie a nové momenty, v tej dobe bolo ešte pole dosť voľné a taký kompozične nadaný jedinec ako Mameli určoval dominantne smer s úplnou ľahkosťou a prirodzenosťou. Samozrejme sa práve dostávame ku šialenej Out of The Body, ktorá je priam najväčším hymnusom kapely. Tie prvé riffy vás hneď zabijú a prekrásne prechody sa do nich vrútia ako nevítaný hosť. K tejto skladbe bol samozrejme natočený aj ich prvý oficiálny videoklip, ktorý v tej dobe vzhliadli tisíce očí, neveriacky krútiac hlavou. Sám si pamätám ako bol prezentovaný na našom území tuším v Janaray Hard Show a kto by vtedy odolal tomuto žánru, musel byť jedine chorý! Brutalita, kvalitné zmeny temp, ukážková štruktúra skladby, silné sóla a melodika, ktorá patrila len PESTILENCE! Už som spomínal Mameliho harmonizácie v melodike, je to rýchlo rozpoznateľné a výrazné, lebo tento maniak bol génius čo sa tohto týka a šialenec s ťahom na tvorenie výnimočných skladieb! Vedel manévrovať aj s púšťanými riffmi, aj so zasekávacími, či sekanými, do toho pridával ešte ďalšie technické tremolo parádičky, hlava poloboha. No každý riff vždy vyznel štýlovo a brilantne, ale na koľko mal na toto aj vplyv zvuku? Skúšam si predstaviť, čo by sa stalo keby tento materiál bol nahratý napr. dnes so súčasnou nahrávacou technikou a mašinkami. Z toho vyplýva, že všetko má byť tak ako sa to deje a zvuk „Consvming Impulse“ je presne taký charakteristický, že niečo iné si tu ťažko predstavovať. Aj zostatok albumu vôbec neslabne, práve naopak, je to stále výživné a podmanivé, skladby ako Echoes of Death, Deify The Master, Proliferous Souls, alebo posledná Reduced To Ashes vám rozpárajú dušu. To som ešte nespomínal skvelý vklad Martina Van Drunena, ktorý tu dokonca nahral basu a celému albumu vštiepil po vokálnej stránke ešte väčší punc originality. Jeho hrdlo znesie veľa a je presne tak isto charakteristický ako Vincent, či Tardy, a to sa u Death Metalových kapiel vždy počítalo. Album ešte dnes znie neuveriteľne dobre a nejeden fanúšik s nostalgiou na duši spomína na diela ako „Consvming Impulse“. Dočkáme sa ešte niekedy takto skvele napísaného materiálu??? Ešte by som dodal, že začiatok poslednej skladby Reduced To Ashes bol akousi predzvesťou ďalšieho vývoja kapely, už v tom začiatku cítiť niečo ako „Spheres“. Ideme si pustiť PESTILENCE?