„O chytré ženské je nouze. Konečně o chytré mužské zrovna tak.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
„Ľudia“ z Prava Kolektiv sa museli načisto zblázniť, pretože som si viac než istý, že za týmto názvom sa schováva menšia partia bláznov točiaca sa okolo kapiel Voidsphere, Hwwauoch, Arkhtinn a Mahr, lenže im to ešte nestačí. Im nestačí, že väčšina z týchto mien minulý rok vydala debuty, EPčka a ďalšie počiny, ale zhmotnili ďalšiu beštiu PHARMAKEIA. Samozrejme o tejto kapele už zasvätení vedia a ja mám ich jedinečný debut napočúvaný už od minulého roka, lenže pretlak recenzií je tak veľký, že už fakt musím tituly – aj ktoré mám už napočúvané, triediť. Mnohé z nich vypúšťam vďaka slabšej zaujímavosti, no tie lepšie, alebo najlepšie sa zaseknú niekde v hlbinách podvedomia a čakajú na zrecenzovanie. Tento mátožný materiál rozhodne za povšimnutie stojí a dávam mu teraz prednosť aj pred ďalšími novinkami z roku 2020 na ktoré sa dostane neskôr.
Pokiaľ máte radi zastretú a temnú produkciu vyššie uvedených mien, verte (pre tých, ktorí sa s PHARMAKEIA stretávajú prvý krát), že toto je zas ďalšie čarovanie a zaklínanie vo sférach hrôz a pomätenosti úplného podvedomého labyrintu ľudskej mysle. Chtiac nechtiac sa týmto „ľuďom“ podarilo vytvoriť akúsi novú odrodu zohavujúceho Black / Death Metalu, mapujúcu suterén podvedomia a šialenstva na rozhraní snov, tieňov, halucinácii, či chorých dogiem strachu. Oproti Hwwauoch nepôsobí hudba PHARMAKEIA až tak „technicky“, je to viac účelová priamočiara cesta, no vrstvenie gitarových liniek aj tak spôsobuje zmätenie a zakódovanie odkazu, ktorý aj tak zrejme mnohí nepochopia. To, že tu sú riffy o niečo jednoduchšie, neznamená, že nahrávku zlupnete ako malinu. Ide o absolútne ťažko identifikovateľnú hnusnú zmes podvratných, podprahových a rozoklaných harmónií, tak škaredých, že o tom sa vám nebude zdať ani v tých najtemnejších nočných morách. Do jadra vás uvedie potemnelé ambientné „intro“, teda časť prvej skladby, až sa napokon zamotáte do toho, čomu sa hovorí hrôza a des v priamom prenose. Jednu dobu som mával veľmi desivé sny. Vždy sa sen odvíjal v intenciách nejakých bežnejších udalostí až som pár krát v sne narazil na podivné miesto, väčšinou to bol vchod podobný jaskyni a v tú chvíľu som vedel, že je zle. V tomto momente sa sen vždy zvrtol do najodpornejších hrôz a všetko sa zrútilo ako v polke Lynchovo filmu. V sne som tento vchod chápal ako bránu smrti (alebo niečo podobné) a vždy som vošiel dnu, aj keď som nechcel. Chodba ústila hlboko do podzemia s nízkym stropom a musel som sa plaziť cez rôzne bahenné časti, v ktorých bola háveď, smrad, pozostatky z ľudí, pavučiny, absolútne ma to nie len v sne, ale aj po sne rozrušilo a celý deň som myslel na tieto veci. Opísať však konkrétne pocity, ktoré to vo mne zanechalo, by možno dokázal snáď len Lovecraft, keby sa do môjho sna dostal. Podobné pocity zažívam aj pri počúvaní tejto hrôzy. Toto nie je hudba, ktorú si pustíte v aute počas jazdy, pretože za prvé to tam nevynikne a vy sa na detaily nedokážete sústrediť, takže to cez vás len preletí, alebo to môže vašu pozornosť opačne strhnúť smerom, že nebudete dávať pozor na iné veci. V hudbe PHARMAKEIA nie sú žiadne impozantné a silné momenty v zmysle klasických Metalových skladieb, toto je odporný teror a jedovatá sféra, ktorá vás môže priotráviť. Nahrávkou riskujete, že sa pustíte do boja s mimoriadne nebezpečným démonom, ktorý vás postupne obsadí a vleje sa do vás miesto krvi. Ich hudbu skôr chápem z rituálneho hľadiska, pre dosiahnutie zvláštnych stavov vedomia. Samozrejme môžete ju počúvam aj v detailoch, no bude vás striasať. Ale nie je to určené pre každého, povedal by som, že hlbšie sa dostanú jedinci, ktorí sa zaoberajú okultizmom a vyslovene vyhľadávajú stresové a nebezpečné umenie, či pokúšajú hranice temnoty. Preto možno „Pharmakeia“ hodnotiť po hudobnej stránke ale aj po spirituálnej. Mňa osobne baví viac tá spirituálna rovina, práve takýto typ hudby, albumov, skladieb vo mne vyvoláva silne autentické pocity nepomenovanej hladiny strachu a prieniku do vlastných hlbín kozmu. Preto v recenzii ani neopisujem schémy, alebo metodiku riffov, jednoducho by som to zhrnul ako obludný kolaps a pád do najpodivnejších hlbočín, kde sa v psychosfére dostanete do zákutí absolutória smrti. Tým ale vôbec nenaznačujem, že po hudobnej stránke ma to baví menej, len viac vnímam tú hlbšiu rovinu. Zimomriavky, odpor, morbídna túžba navždy splynúť s kalom čierneho priestoru.
PHARMAKEIA „Pharmakeia“, Amor Fati Productions, MC ´19, UNK


5/32:13/ 9                                                 Mortuary


https://pharmakeia.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]