PHOBOCOSM „Bringer of Drought“, Dark Descent Records, CD´16, CAN

Montreal, Quebec – koľko zaujímavých kapiel sa tam už zrodilo? Najnovšie odtiaľ vyčíňa kvarteto PHOBOCOSM s ich už druhým albumom „Bringer of Drough“ s výborným labelom Dark Descent. Kapela pozostáva zo štyroch hudobníkov, J. S. G. (bicie a taktiež Obsolete Manikind, Atheretic, ex - Satanized, ex - Vengeful), S. D. (gitara a taktiež Obsolete Manikind, ex - Towards Darkness, ex - Vengeful, ex - Absolve), E. B. (vokál a taktiež Vengeful) a R. M. (gitara a taktiež Neuraxis a ex - Torn Within). Už z tohto výčtu sa dá usúdiť, že hudba tohto telesa bude smerovaná ku atmosférickému a temnému Death Metalu a je tomu skutočne tak. Album obsahuje len štyri skladby o dĺžke niečo cez 35 minút, z čoho vyplýva, že pôjde o komplexnejšie a rozsiahlejšie skladby, napr. posledná Fallen má viac než 11 minút. Možno niekto nemá rád takto dlhé kompozície a vyhovujú mu len klasické 3 až 5 minútové veci, ja osobne si pochutnám aj na takýchto ťažších veciach. Prvá vec Engulfing Dust je dosť pomalou kompozíciou, ktorá pomaličky koketuje s pohrebným Doom Metalom, dokonca aj nálada je poriadne pochmúrna, len rýchlejšie vibrujúce kopáky dávajú tušiť, že nie všetko bude tak pomalé. Melódia aj napriek tomu, že je pomalá sa ťahá ako vekovitý had a pripomína v podstate spomalený Immolation. Pomalosť dodáva skladbe ešte viac na emóciách, gitary vôbec nie sú technické, melodika sa opakuje počas celej skladby, len postupne naberá na hustote a kvílivosti. Jeden by možno nahrávku aj zatratil po tejto prvej skladbe, jeden ktorý nemá rád príliš pomalé a ťahavé. Ono táto prvá skladba tak trochu pôsobí ako intro alebo otavrák. To dvojka Tidal Scourge je už iná báseň, gitary zrazu pumpujú rýchlejšie témy, bicie sa rozprúdia do rýchlych klepačiek a kapela zrazu pôsobí akoby šliapala na nejakých speedoch. Ale zas až takú rýchlosť nemusíte očakávať, aj tu príde na určité spomalenia, chlapi si jednoducho uvedomujú, že pomalšími sekvenciami podporia atmosféru a to nemusia ani zúfalo kvíliť ako v prvej veci. Dokážu vyznieť pri pomalších častiach aj celkom ťažko a drvivo. Tu taktiež cítiť vplyv napr. takých Immolation, ale aj Incantation, na druhej strane ale aj Ulcerate či Gorguts. Ich hudba ale vôbec nepôsobí ako nejaká technická exhibícia, skôr kladú dôraz na temnú atmosféru a tá vás vyburcuje aj v tých najrýchlejších momentoch. Gitary síce dokážu strúhať aj celkom slušné technické riffy, no tie sú vždy kombinované strašidelnými a pochmúrnymi ťahmi, bez ktorých to inak ani nejde. Teda vytvárajú extrémy, na jednej strane technika a komplexnosť, na stranu druhú jednoduchosť, atmosféra. Takéto stavanie extrémov môže viesť pri dobrom komponovaní ku zaujímavým zvratom a kvalitným hudobným zážitkom. Nemôžem ale zas povedať, že by PHOBOCOSM priamo kopírovali Immolation alebo Gorguts, berú si z nich niečo, ale všetko to pretavujú do vlastného invenčného chaosu, ktorý miestami graduje ako sopka, inokedy zas prevládajú čisté harmónie, ďalší extrém! Aj zvyšné dve skladby pracujú v týchto zákutiach tajomnosti hudby, kde melodika je celkom rýchlo napočúvateľná, no ich rýchlejšie rúbanice sú zas čistým holokaustom a roznášajú v nich odpudivú nepriehľadnosť. PHOBOCOSM sú vždy a za každých okolností HEAVY kapelou, podobne ako Immolation alebo Incantation využívajú hlboko duniace riffy, málokedy sa dostanú do nejakých vyšších polôh. Napr. v trojke Ordeal, ktorá je najkratšou stopou, využili najviac disonancie, tóny plávajú ako na hladine rozbúreného mora, melodika je spletitá a prevádza vás obludným chaosom. Vokál E. B. je celkom podobný Rossovi z Immolation, len E. B. frázuje podstatne pomalšie a hlbšie, no majú v sebe určité styčné body. PHOBOCOSM teda udreli po druhý krát a to poriadne kvalitne, skladby sú zapamätateľné a silné, rovnako tak sú aj dobre napísané v rámci komplexnosti a techniky, nadovšetko to sa album vznáša na atmosférických sférach a pohltí vás so strachom v duši.