Profound Lore veľmi často prichádzajú so zaujímavými titulmi bez ktorých existencie by bol svet extrémneho Metalu suchší, ak nie v niektorých prípadoch aj nudnejší, stačí si spomenúť na jedného z najväčších ťahúňov labelu, austrálskych Portal, posledné vydanie Diocletian, či šialených Impetuous Ritual, ale aj mnohé ďalšie pomätené a nervy drásajúce zoskupenia. Práve druhý album „Posthumous Humiliation“ od PISSGRAVE ma minulý rok zaujal vďaka zaujímavej štylizácii a osobitému prejavu tejto filadelfskej chásky. Death Metal má aj v dnešných dňoch svoje lepšie chvíle, aj keď vyslovene označiť túto štvorku rebelov čistým Death Metalom asi nie je to, čo by od tohto počinu očakávali ortodoxní fanúšikovia Cannibal Corpse, Obituary, Suffocation, či Death. PISSGRAVE sa rozhodli ísť cestou zuhoľnatenia, rozkladu tkaniva, ale aj bizarne grotesknej strašidelnosti. Už keď som „Posthumous Humiliation“ počúval prvý krát, niečo zalarmovalo v mojom vedomí tú časť, ktorá zostala v pohotovosti a počúval som a počúval. Je zaujímavé, že práve táto kapela zaujala moju pozornosť viac než aj mnohé staré ostrieľané bandy pýšiace sa nálepkou kult, už od 90tych rokov. Ak sa pozorne započúvate napr. do úvodnej Euthanasia, nemožno si nevšimnúť zvláštneho spôsobu riffingu, za ktorým stojí Demian a Tim (mimochodom, tento sa mihol na chvíľu aj v Helmpkampovom Abhomine!). Riffy pôsobia silne psychoticky a rozdrásane, akoby to nehrali na hudbu, ale na psychiku poslucháča, prinajmenšom to o nich vypovedá, že obaja trhači sú oproti ostatným gitaristom viac kreatívni a šialenejší. Teraz nechcem znevažovať osobitú prácu mnohých skúsených, talentovaných, alebo technicky zameraných DM gitaristov, no tu mi to príde akoby sa obaja chlapi vyparili z dlhoročného pobytu na psychiatrii a spáchali spoločne toto morbídne dielo. Tie riffy jednoducho môžu mnohým liezť na nervy, sú trhané so zvláštnym drviacim a rozleptaným feelingom, pritom sú hrané zvláštnou tremolo technikou. Niektoré sú viac technické, iné zas vsádzajú na jedovatosť a surovosť momentu. Keď sa tak hlbšie započúvam do zvuku gitár a techniky hrania, nemôžem si nevšimnúť určitú podobnosť s už spomínanými stajňovými kolegami Portal. Aj PISSGRAVE dokážu rozpútať poriadnu disharmonickú smršť, divadlo odporného hnusu, či kakofonické hrôzy. Oproti kolegom z Austrálie však dokážu Američania priniesť viac chytľavosti, ale nie v zmysle, že by tvorili nejaké melodickejšie motívy, ale skladby sa dajú jednoduchšie napočúvať, no pritom stále v nich drieme onen prekliaty tieň strachu a pohrebu. Áno, hudba PISSGRAVE je odporne hororová, to si však uvedomíte až po dôkladnom oboznámení sa s materiálom, len sa poriadne zahryznite do takej Catacombs of Putrid Chamber, tu vás pocity priamo zomelú, zdeformujú z vnútra a uškvaria z vonku, toľko nechutnej estetiky a beštiálnej frenetickosti, pritom z toho sála nechutná atmosféra ako keď sa vrátite z pohrebu, ktorý sa príliš nepodaril, alebo ste svedkami niečoho tak nechutného, čo vás poznačí na celý život. Hudba celkovo pôsobí divoko, groteskne, hrubo, pritom skladby dobre fungujú a neustále sa v nich vynárajú dramatické a ponuré predzvesti smrti. Na riffoch je postavený celý „Posthumous Humiliation“, je počuť že obaja maniaci sa do toho vložili aby vytvorili dielo, z ktorého sa vám zdvihne žalúdok, a to sa ani nemusíte detailne pozerať na nechutný obal. Špecifikom sú aj chaotické škrípavé gitarové sóla, nachádzajúce sa v každom songu, môžu pripomínať ranné Slayer, alebo Morbid Angel, rozhodne ale ide o rovnako odpudzujúce zvuky ako pri riffoch samotných. Dosť zaujímavá je aj vokálna stránka diela, o tú sa starajú obaja struno trhači, ide o mokvavé reptanie, dusené výkriky, či nebožtíkove preklínania, jednoducho strašidelná záležitosť pre otrlých! Všetko do seba perfektne zapadá, špeciálny spôsob riffov, divoké sóla, kremačné pocity beznádeje, hrôza, frenetický štýl bubnovania, monštruózne vokály a celé to podopiera plochý čudný zvuk, ktorý tomu všetkému dodáva ešte vnútornejšiu a ohavnejšiu formu. Nie je to hudba pre každého, pre niekoho to celé môže znieť monotónne, alebo príliš deformovane, no kto v tom nájde záľubu, privolá sú záhubu.
PISSGRAVE „Posthumous Humiliation“, Profound Lore Records, CD´19, USA


9/43:26/ 9                                              Mortuary


https://pissgrave.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]