PNAKOTIC VISION „Herald of Darkness“, Self Released, Demo Digital´18, FIN

No, PNAKOTIC VISION je ďalšia nová kapela pochádzajúca z Fínska, zo štátu, ktorý dal svetu legendárnych Beherit, Archgoat a podobné nechutné zvrhlosti. Kapelu tvoria štyria maniaci, ktorí doteraz neúčinkovali v žiadnych iných kapelách a ich mená sa skrývajú len za obyčajnými písmenami, čiže ani nemá zmysel vypisovať zostavu. Celkom je ťažké o kapele niečo zistiť, nemajú žiadnu stránku kde by o sebe čokoľvek zverejnili, majú len bandcamp kde sú všetky tri skladby z dema, žiadne fotky, dokonca som nenašiel jedinú recenziu, alebo zmienku o nich. Demo vyšlo 9. apríla na ich bandcamp ako digitálne médium, ale aj ako CD v neznámom počte na vlastné náklady. Čo sa ich hudby týka, hrajú temný lomoziaci Black / Death, ktorý nemá až tak ďaleko od spomínaných kolegov, ale určite nekráčajú v ich stopách. PNAKOTIC VISION hrajú jednoducho, účelne a priamočiaro. Prvá skladba Herald of Darkness sa spája s krátkym introm a po ňom na vás začnú dorážať nie príliš melodické riffy aj keď o zapamätateľnosť núdza nie je. Riffy na mňa pôsobia ako War Metal, ale nie v takom drviacom a nezrozumiteľnom móde ako u iných kapiel tohto druhu. Prvá polka skladby sa nesie v rovnakých, alebo podobných riffoch, ktoré niekedy vyznievajú s až Punkovou prudérnosťou. Tempá sú valiace, hlavne kopáky to rozpália do rýchlych manévrov a klepačky predvádzajú strmé a surové kreácie nie príliš technického charakteru. Melodika je podobne surová, zaujímavá harmónia tečie až do polky skladby a v druhej nastane zvrat v podobe mystických jemnocitných variácií pripomínajúc niektoré okultné Black Metalové besy súčasnosti. Tu sa harmonicky skladba viac rozvetví, melodika dostane komplexnejšie obrysy až ma to zodvihne zo stoličky. Nie že by tu hrali o niečo zložitejšie, no oproti prvej polke je to celkom evidentný rozdiel. Dokonca aj po hlbokom a menej výraznom vokále, ktorý pôsobí akoby z podzemia hučal mŕtvy kňaz, príde na zvláštne čistejšie spevy. Ku koncu všetko naberie rýchly spád a všetko sa vracia tam, kde aj začalo. Druhá Thotep je výrazne najkratšou stopou, má len niečo cez dve a pol minúty a tu počúvame už klasickejšie riffy Black Metalové. Melodika je o niečo rozšírenejšia oproti základom prvej skladby, dokonca s kompozíciou narábajú efektnejšie a prehlbuje sa aj feeling temnoty. Stále však máme dočinenia so surovým podaním. Harmóniu je možné si zapamätať celkom rýchlo, no nepôsobí vôbec vtieravo ani lepkavo, práve naopak, mám z nej zaujímavý pocit. Posledná Opener of The Way má tendencie z prvej surovej, ale aj druhej viac prepracovanejšej. Riffy sa striedajú v tupom prístupe, ale aj strašidelných melódiách, pri ktorých mám pocit akoby ma kostnatá mátoha vláčila za sebou nočnými roklinami v tajuplných lesoch nedbajúc, že moje telo je otĺkané o kmene stromov a dopichané ostrými kríkmi, len hučí a ťahá! Celkove mám z nahrávky ešte trochu neutrálny pocit, hľadám stále niečo osobitejšie a konkrétnejšie, aj keď celkove „Herald of Darkness“ nie je zlým demom. Pripomienku by som mal ešte k vokálom. Tie trochu zanikajú pod hudbou, vokál nie je zlý, ale S používa celý čas rovnako pomalé frázovanie čo časom trochu bije do uší. Ide však o prvú nahrávku kapely, tak uvidíme s čím prídu nabudúce.