POISON BLOOD „Poison Blood“, Relapse Records, EP´17, USA

POISON BLOOD je určite novou kapelou, určite však nie nejakých zelenáčov, ale dvoch ľudí, ktorí si už niečo preskákali. Hlavne Neil Jameson na vokáloch už pôsobil v Krieg, Hidden, The Royal Arch Blaspheme, Nachtmystium, March Into The Sea a mnohých ďalších. Jenks Miller (všetko ostatné) je na tom omnoho skromnejšie. Kapela pochádza z Chapel Hill, štát Severná Karolína a „Poison Blood“ je ich debutovým materiálom vôbec. Rozhodli sa pre EP a rovno im to vydali Relapse Records. Ich škatuľka Black Metal je však trochu zvláštna, pretože ich prístup k tomuto žánru je, povedal by som, podivný, experimentálny. Osobne mi príde akoby POISON BLOOD skúsili Black Metal obohatiť o úplne odlišné postupy, aj keď základ je samozrejme položený v tomto žánri. Napr. v prvej skladbe The Scourge and The Gestalt je začiatok ešte dajme tomu v nejakej tej dramatickej rovine, no následne na to príde pasáž, ktorá pôsobí nevšedne, neortodoxne. Harmónia je veselšia, do určitej miery aj Rocková. V ďalšej Deformed Lights prevláda Punkové čaro, čo sa v BM stáva často, hlavne v jej rannejších érach, ale znova sú tu melódie, ktoré vôbec nevyznievajú temne ani úzkostne, navyše neskôr príde ku zvláštnej akustickej brnkačke akoby vystrihnutej z nejakej Pagan bandy, no mňa osobne takýto prístup skôr rozosmieva. POISON BLOOD často používajú aj klávesy a podobné hračky na oživenie, ale v miere, ktorá tiež skôr Black Metal podkopáva. Je mi jasné, že táto ich originalita môže pre určitú vrstvu poslucháčov priniesť niečo svieže alebo zaujímavé, no pre Black Metalovo založených fans pôjde skôr o frašku. Niektoré aspekty ich hudby občas vyznievajú niečo ako Profanatica, ale akoby vo veselej a hravej póze, Neil dokonca určitý čas naživo účinkoval aj v Judas Iscariot, no absolútne neviem čo si mám o takomto prístupe myslieť. Z určitej časti sa ich hudba aj stráviť dá, ale vždy príde moment, kedy sa vám zmrští čelo a len neveriacky krútite hlavou. Absolútnou „peckou“ určite bude inštrumentálka The Flower of Serpents, ktorá vyznieva tak neuveriteľne infantilne! No hneď po nej nasledujúca Shelter Beneath The Sea, alebo ďalšia From The Lash sú celkom počúvateľné kusy, a byť celý takýto materiál, aj by to šlo. Posledná vec Circles of Salt je najdlhšou kompozíciou, začína klávesovými, alebo ambientnými plochami vyznievajúc mysticky až zasnene, postupne sa pridáva rytmus až dospeje do nejakej Goth Rockovej polohy, gitary škrípu, improvizujú, klávesy sú zrazu neortodoxne divné a vokál je len burácaním na pozadí, navyše to sólo, ktoré prichádza, je dosť trápne. Nepomôžem si, POISON BLOOD ma vôbec nezaujali.