Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat
 
 
 
 
 
PORENUT predstavujú v slovenskej Black Metalovej scéne niečo abnormálne, uletené, ale aj do určitej miery avantgardné, na niečo také tu len ťažko inak natrafiť. Keď sa pozrieme na ducha, alebo charakter našich domácich kapiel, z veľkej časti ide o ortodoxný prístup, kde tu melodickejší, inde viac priamočiari, no vždy môžem povedať, že niektoré kapely na sebe dobre pracujú a začína sa to tu v Black Metale prejavovať spôsobom, že o pár rokov môžeme mať celkom dobrú scénu, rešpektovanú aj vo svete. Práve PORENUT môže celkom zamiešať karty, pre ich zvláštny prístup k žánru a miešanie rôznych prvkov doň. Možno si to všimnúť už v skladbe As Much Primitive As...kde to naoko znie ako ortodoxnejší Black Metal, aj keď trochu krkolomnejší, no do toho natrafíte na až parodický popevok ku koncu skladby. Už v tomto tracku počuť, že kapela nutne nebazíruje na nórskom, alebo inom modeli žánru. Miestami mám pocit akoby som počúval Black Metal na kolotočoch, ale šéf je šialenec, na to pozor! Nie je najjednoduchšie preniknúť do vnútra ich hudby, sklamaní môžu byť fanúšikovia Marduk, alebo Infernal War, no kto dokáže chápať aj neortodoxné komnaty, iné obzory, môže byť príjemné prekvapený. Už keď si v duchu premietnem charakter prvých troch skladieb (intro nepočítam), z každej vychádza niečo iné, v každej sa deje niečo čudné, majú inak nastavenú rytmiku, harmónie, náladotvronosť. To, či v ich hudbe počuť ducha slovenského Black Metalu... do určitej miery áno, hlavne vokály veľa prezrádzajú, no na mnohých miestach sa tu dejú aj choré šialenosti. Dôležitý je charakter melodiky, nenachádzam tu temné, dekadentné, alebo strašidelné melódie, to ale neznamená, že album je vyslovene veselý, alebo parodický, aj keď do určitej miery trochu je. Občas mi pripomenú starý Arcturus v tej šialenosti, no nepovedal by som, že fanúšikovia Arcturus by si tu prišli na svoje, lebo PORENUT je PORENUT. Slovo absurdita je myslím celkom trefné pre ich spôsob vyjadrenia, napr. preťahované harmónie v Postnihiler, pôsobí to akoby sa gitaristovi príliš nechcelo hrať, ale chce zo seba niečo aj tak vymámiť a to je zaujímavý spôsob. To, že tu cítiť niečo slovenské, alebo ak chcete aj slovanské, je v úplne inom rozmere ako to robia iné kapely z tohto žánru, skôr by som to trochu prirovnal k starým Jakubiskovým, alebo Havettovým filmom, absurdita, humor, skrytá dramatickosť, trpkosť, rezignácia. Nie je jednoduché nájsť poslucháča tohto materiálu, buď to bude náhodný metalista s otvorenejšou mysľou, ale rozhodne nezatracujúci ani vážnosť, alebo vyslovene človek bazírujúci na nekonvenčnosti. Silnou skladbou je rozhodne tá s najdlhším názvom (niektorá kapela by ten názov mala snáď aj ako plný text) Chata na brehu zeleného jazera, kde zažívam dobrodružstvo ticha a po smrti tu vlci moje kosti roznesú. Tu sa čo pocitu, nálady a atmosféry deje toho veľa, skladba pôsobí až melancholicky, temne, no celé je to premenené do zvláštneho pocitu nadhľadu a možno aj rezignácie zo života. Je to len ďalší dôkaz, že PORENUT majú v zálohe rôzne fígle, nápady ako hudbu ozvláštniť, obohatiť a posunúť tam, kde sa mnoho hudobníkov bojí vstúpiť. Nostalgia strateného fanatizmu je tiež experimentálna, s až bluesovým feelingom a zas iná než skladby pred tým, rytmicky úchvatná a prekvapivá. Z tohto by sa dalo dedukovať, že celý album je jeden veľký helter skelter, no nie je to úplne pravda. Aj keď sa skladby od seba líšia rôznymi prvkami, nápadmi, celé to drží pohromade a ide z toho pocit jednoliateho celku. Osobne tiež oceňujem, že chlapi stavili na undergroundový zvuk, žiadna čistota (čo by iná kapela na ich mieste pravdepodobne spravila), ale surovosť a nečistota. Samozrejme nemyslím tým až lo-fi produkciu, no na to, o ako orientovaný album sa jedná, má vyslovene Black Metalové chápanie zvuku. Z môjho pohľadu ide o abstraktný album, abstraktný v zmysle, že je ťažko uchopiteľný, určený pre ťažko zaraditeľného poslucháča, proste zjav sám o sebe. Napadlo ma, že „Postnihilera“ by sa mohol páčiť aj tím, kto dokáže prekusnúť maniere posledných počinov Master´s Hammer, no nie v zmysle, že by PORENUT hrali podobnú hudbu, ale je tu viacero aspektov, ktoré napovedajú, že to môže vychádzať z podobných pohnútok.
PORENUT „Postnihilera“ Nomad Sky Diaries, CD´20, SK


9/36:07/ 7                                                Mortuary


https://porenut.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]