„Tragédie žen spočívá v tom, že se každá nakonec podobá své matce.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
PORTAL patria medzi najzvláštnejšie extrémne Metalové kapely vôbec. Ešte v dobách keď vydávali svoje prvé veci ako „Seepia“, alebo „Outre´“, boli absolútne neznámou kapelou z austrálskeho podzemia a o ich existencii vedelo doslova len pár ľudí. No už v tomto období hrali niečo neprirodzené, ťažko definovateľné s tak odporným zvukom, že ich snáď nikto vtedy nemohol brať vážne. No už vtedy boli natoľko výrazným a originálnym telesom, že bolo len otázkou času kedy sa ich bobtnajúci a kozmický horor štýl technického, avantgardného a psycho chorého Death Metalu stane mimoriadne uznávaným. Až albumom „Swarth“ sa akoby pohli aeonové ľady a po kapele začalo pokukávať čoraz viac fans. Osobne som mal radšej ich éru, keď boli totálne neznámou kapelou a poznal ich sotva kto, no nič sa nedá robiť, PORTAL na seba príliš upútali pozornosť svojim out dimenzionálnym strachom a dnes ich snáď počúvajú aj ľudia, ktorí ich štýlu ani tak nerozumejú, ale sú tak „in“, že ich berú. Už druhý album „Outre´“ vydali zaujímaví Profound Lore a dodnes kotvia v tomto čudnom prístave. Prelomovým však bol album „Vexevoid“, kde už sprístupnili svoju produkciu, akoby prečistili a vniesli viac svetla do nej, no hudobne našťastie zostali verní svojmu mikrokozmu podivnosti a neprístupnosti pre mnohých. No aj vďaka tejto prečistenejšej produkcii začali byť zaujímaví pre bežných fanúšikov, bažiacich po novotách. Bolo jasné už dopredu, že novinka „Ion“ bude v produkcii pokračovať v podobnom duchu, pochybujem, že by sa vôbec vracali k Lo – Fi produkcii ešte vôbec niekedy, čo je z môjho pohľadu nesmierna škoda, keďže tento ich „nezvuk“ bol rovnako podivný ako aj hudba.
O čo teda na „Ion“ ide? O plazivú a dusiacu masu vygenerovanú z totálneho chaosu, atonality a nemelodicky pôsobivých hrôz nepodobajúc sa na žiadnu inú kapelu, ktorú ste mali doteraz možnosť počuť, jednoducho PORTAL je len PORTAL. Neviem čo sa všetko muselo stať, aká konštelácia hviezd a iných osudových príčin, že sa dali dokopy ľudia v takejto zostave, s takýmto chápaním hudby, víziami a čudáctvom, ktoré je práve ich devízou. Samozrejme PORTAL nie sú natoľko bláznami, aby svoj jedinečný a originálny štýl začali meniť na niečo normálnejšie, prístupnejšie, alebo ľahšie, na druhej strane, ísť do ešte väčších absurdít snáď už ani nie je možné. Neviem si predstaviť kam by sa ešte táto hydra mohla ďalej posunúť v avantgarde, možno keby pridali nejaký saxofón s podivne harmonickými melódiami, alebo pribrali ešte jedného gitaristu, ktorý by do celého chaosu vniesol ešte viac chaosu, netuším. PORTAL sú na hranici ak nie ešte aj za ňou, niekde tam, kam duša Metalového hudobníka už ťažko zablúdi aby vytvorila takýto tok príšerného besu brázdiaceho bezčasovými sférami nekonečna a absolútna. Pre PORTAL bolo vždy typické vrstvenie kakofonických bzučivých polo technických a technických tremol s výstupnými a klesajúcimi tónmi, čo napokon dodržiavajú dodnes a je to ich modus operandi. No nie len týmito spôsobmi sú PORTAL živení, čoraz viac používajú aj rôzne doslova chaotické a poltónové bludy s rôznymi ruchmi v harmóniách. Ich štruktúry skladieb sú nevyčerpateľné a bezhraničné, osobne sa domnievam, že celý album mohol byť jedinou skladbou bez prestávok a v podstate mohli natočiť aj dvoj hodinový atonálny bes a nič by sa nezmenilo. Nové druhy riffov nachádzam v druhej polke skladby Phreqs, zimomriavky mám až niekde v krku, takéto čosi nemá v Metalovom žánri obdobu. Kapelu rozhodne možno označiť aj prívlastkami progresívna, abstraktná, mätúca, bludná. Započúvajte sa do začiatku Crone, tie zvuky znejú ako orkestr z podivnej diery v zemi, ktorá je časopriestorovou bránou do inej sféry bytia, pozoruhodné a fascinujúce! Riffy, ktoré sa potom objavia, sú ďalším pochybným systémom pol tónov, trhaníc, protichodných gitarových figúr, nánosmi chaotického systému bubnovania. Tu musím znova napísať aká je škoda, že takto prečistili zvuk, nie že by strácali atmosféru, ale všetky riffy sú dokonale počuť, každý úder na blanu je jasný, kde sú časy keď to všetko znelo ako spoza vesmírnej hmloviny, ktorá už vlastne v našom čase ani nejestvovala. Bolo to ešte o dosť tajomnejšie, záhadnejšie, bizarnejšie a ťažšie stráviteľné, no i tak je ich hudba stále rovnako komplikovaná a duchovne zamorená, že neoceniť tento materiál by sa rovnalo jasnej samovražde. V každej skladbe nachádzam geniálne vibrácie kozmického desu a chuchvalce bezodnej temnoty, rozbíjanie atómov kladivom beštiality! Skladby strácajú akúkoľvek formu zapamätateľnosti, no i tak si z nich dokážete vyvodiť nepríjemné pocity, nebezpečenstvo z podivných rovín chápania, je toto ešte vôbec hudba? Nie je to snáď len náhodný postup riffov a rytmov v omamnom ošiale ťažkého štádia šialenstva? Lovecraftova tvorba bola dosť podobná, aspoň v tom čo opisoval majster spoza hviezd, no vyjadriť jeho poviedky možno aj inými spôsobmi v hudbe. Musí byť dosť ťažké pre hudobníkov z PORTAL si jednotlivé skladby pamätať a reprodukovať ich, ich pokrútené mysle musia mať obrovské parametre. Rozhodne však môžeme byť radi, že takýto druh hudby vznikol a kapely, ktoré sa snažia na nich nadväzovať nedosahujú ani z ďaleka tak silnú a monštruóznu kreativitu, zostáva im len kráčať v stopách  Majstrov!
Novinka „Ion“ ide zas o kus ďalej v nepoznaní, znova rozvírila čiastočky reality a premiešala ich do chaotického víru z ktorého vzniká ďalšia hlbina strašidelnosti. Vždy je výnimočné sa zoznamovať s novým materiálom od tohto odpudivého kolosu. My bytosti, ktoré len nemohúcne sledujeme ich cestu cez duševné portály a nechávame sa unášať ich neobyčajným umením a uznanlivo počúvame ich kakofonické desy, znova nadelíme maximálny počet bodov, pretože inej cesty niet.
PORTAL „Ion“, Profound Lore Records, CD´18, AUS


9/36:56/ 10                                           Mortuary


http://www.facebook.com/PORTALDEATH
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]