PORTRAIT „Burn The World“, Metal Blade Records, CD´17, SWE

PORTRAIT určite všetci dobre poznáte, nejde o úplne novú kapelu, veď vznikli už v 2005 a doteraz vydali 3 albumy, z čoho môže vyplývať, že sa nejednalo o nejakú rýchlokvašku, alebo retro trendovú kapelu. Teraz sa píše rok 2017 a štvrtý album „Burnt The World“ je už od augusta vonku. To čo sa zmenilo, je zredukovanie zostavy na trio. Odišiel Mikael Castervall basák a gitarista David Oloffson. PORTRAIT to teraz ťahajú iba ako samostatný vokalista Per Lengstedt, Chsristian Lindell na gitare a zároveň nahral aj basu a Anders Persson na bicích. Po krátkom intre sa rozbieha skladba Burn The World, plná divokosti a klasických Heavy Metalových manévrov a vôbec nepoznať, že chýba druhý 6 strunový ťahúň, Christian nahral dve stopy ako nič a dokonca jeho sóla sú stále pôsobivé a očarujúco melodické. O PORTRAIT je všeobecne známe, že kedysi na nich mali veľký vplyv King Diamond a Mercyful Fate, samozrejme aj dnes, ale chlapi sa od tohto silného ovplyvnenia odkláňajú a snažia sa ísť viac vlastnými cestami, aj keď teraz tu cítiť aj vplyvy Dio, či Judas Priest. POTRAIT hrajú skôr prepracovanejší Heavy Metal, to znamená riffy sú často meniace sa a variabilné, technicky zdatne podané, dynamicky neustále nabrúsené. Takto komplexnejší Heavy Metal už dnes nie je príliš často počuť, aj legendy, ktoré sú tu z 80tych rokov, sa skôr zjednodušili nie len v hre a technike, ale aj štruktúrach skladieb. V tomto určite môžu pripomínať hlavne King Diamonda z konca 80tych rokov hlavne z albumov „Them“ a „Conspiracy“ a práve takýto Heavy Metal ma dosť baví. Komplexnosť cítiť aj z Andersovej hry, jeho údery sú fantasticky načasované, technicky prepracované, nehrá staticky, výborne sekunduje činelovými parádičkami, čím mi pripomína taktiež Deeho hru. O Perovi môžem napísať, že jeho hlasový register je kvalitný, dokáže utiahnuť aj vysoké falzety, ale aj hlbšie barytóny, pričom tie vysoké sa nie vždy podobajú na King Diamonda, ale aj vokály typu Iced Earth, myslím, že POTRAIT sú na dobrej ceste vytvárať stále osobitejšie stopy, aj keď nejakú silnú originalitu v Heavy Metale už asi ťažko môžeme očakávať. Prvé dve skladby Burn The World a Likfassna sú skôr priemernejšie aj keď albumu určite neuberajú na jeho obrátkach a nasadení. Výborným songom je až nasledujúca stopa Flaming Blood začínajúca kanonádou bicích ako za starých čias King Diamond. Riffy sú hneď z prvej rany agresívne a technicky prepracované, dynamika si podáva ruku so silnou melodikou, všetko šlape ako švajčiarske hodinky, zborové vokály v pozadí tvoria okultnú atmosféru a Perov refrén je nevyspytateľný, zostáva ešte dlho v podvedomí a povedal by som, že je takou výkladnou skriňou tohto opusu. Ak by ste tento refrén začuli kedykoľvek a kdekoľvek, v momente sa vám pripomenie v mysli celé dielo. Práve táto skladba je tak silne útočná a agresívna akoby ste prepojili „Them“ a „Painkiller“. Chlapi stále pokračujú čo sa týka textov okultnými témami čomu je prispôsobený aj celý hudobný koncept, vytvárajú mocnú atmosféru pomocou uhrančivých harmónií, tajomných sekvencií, dramatickosťou. Ďalšia beštia Mine To Reap má podobné silné ambície ako predošlá, super song writing, riffy lietajú ovzduším ako duchovia počas noci Samhainu, harmónie majú hlavu aj pätu, ďalšie rytmické aj dynamické zvraty, dramatické zákutia, niektoré hlasové variácie príliš ale pripomínajú staré Kingove albumy „Fatal Portrait“ a „Abigail“. POTRAIT sú veľmi svižnou kapelou, používajú viac rýchlejšie tempá všeobecne ako tie pomalšie a to môže občas trochu škodiť, v takomto prípade už pri konci albumu môže znieť všetko príliš stereotypne, podobne, aj keď hudba je dosť prepracovaná a premyslená do detailov. Martyrs určite patrí medzi najepickejšie a najmohutnejšie skladby, práve v tejto dostali priestor viac stredné tempá a vokály nepôsobia tak King Diamondovsky, jedna dobrá pasáž strieda druhú, sila skladby spočíva hlavne v obklopení veľkolepou atmosférou a silnými gitarovými motívmi. Anders si v tomto tracku môže trochu vydýchnuť, tu je jeho hra viac v pozadí než exhibicionisticky prekvitajúca, ale tým samozrejme nemyslím, že by zaspával za sadou. Hlavne ku koncu sa Martyrs rozprúdi, zrýchli, no úplný záver znova patrí mohutnému harmonizovaniu a priam dokonalým melódiám. Jedinou skutočnou inštrumentálkou je ďalšia v poradí Further She Rode, akustická vec so starým feelingom a temnou atmosférou, takto sa to kedysi robilo! Nakoniec nám zostávajú posledné dve hymny To Die For a Pure of Heart. Tá skoršia je miestami až Speed Metalovo blesková v riffoch, môže pripomínať až najskoršie práce Helloween a podobných kapiel. Čo sa však týka času, patrí určite medzi najkratšie skladby, možno za to môže pekelná rýchlosť, ktorú do rytmiky vložili, no refrény si držia stredne tempovú rýchlosť a sóla sú frenetickou ukážkou posadnutosti klasickej Heavy Metalovej školy. Posledná záležitosť je zas najdlhšou skladbou so skoro 9 minútovým časom. Tu sa nám PORTRAIT trochu hodili až do romantickej sféry, ale žiadne obavy, melodika je dostatočne dramatická a temná. V týchto pomalých častiach dokážu tvoriť ešte nápadnejšie a silnejšie harmónie. Taktiež v tejto prevláda epická mohutnosť či majestátnosť, rozvaha a melodicky nie je čo vytknúť, pre mnohých to bude isto vyvrcholenie „Burn The World“ a Per tu ponúka jeho stredové vokály, ktoré ho prezentujú ako najoriginálnejšie. Novinka teda vôbec nesklamala a myslím, že bude patriť medzi tie lepšie albumy novodobého Heavy Metalu, takže Trial a Attic už tento rok svoje povedali, teraz sa môžeme tešiť ako sa predvedú Ram.