POSSESSION „1585 - 1646“, Iron Bonehead Productions, EP´15, BEL

Momentálne nepoznám lepšiu belgickú kapelu ako POSSESSION, aj keď vydávajú samé krátke materiály ako demá, EP, či split. Nové dielo „1585 - 1646“ obsahuje len 4 skladby, no minutáž sa pomaličky naťahuje na 30 minút. O svojich kvalitách nás kvarteto presvedčilo už na prvom deme „His Best Deceit“ a na EP „Anneliese“ o ktorých sme sa už zmieňovali. Po vypočutí nového materiálu musím uznať, že chlapi dozrievajú kompozične oproti predchodcom, skladby sú ešte o niečo viac vypiľovanejšie, melodicky koncentrovanejšie a kompozične sú na tom stále rovnako dobre. O tomto všetkom vás presvedčí už prvý track Obscurity - Visitation s dĺžkou 9 minút, ale žiadne strachy, chlapi sa nedali na progresiu ani nič podobné, natiahnutie je vďaka blasfemickému úvodu kde do zvukov prichádzajúcej búrky udrú šialené chorály. Potom vás prevalcuje ničivá masa chorobnej hudby, ktorá rotuje vo vzduchu s príšerným smradom, nechutnými zvukmi a smrtiacou silou schopnou zabíjať všetko živé. Kapela sa mohutne drží svojho starého Death / Black / Thrash Metalu, vlastne je to zmes prvkov týchto štýlov z čoho nakoniec vzniká čarodejnícky bes na hranici beštiálnosti. Do svojej hudby chlapi vkladajú cielenú hrôzu a dekadentné postupy rozrastajúcej posadnutosti. Melodickejšie partie sú napádané koncentrovaným odvarom odporného hluku v nehumánnom procese šialenstva, ako si inak vysvetliť tie rýchle a surové riffy? Všetko znie archaicky akoby ste vykopali starú lebku čarodejníka, po čom sa vám začnú diať neuveriteľné veci, od nočného strašenia až po postupné znesvätenie duše a úplnú posadnutosť zlom. „1585 - 1646“ dostalo aj čistejší zvuk, možno oproti predošlému „Anneliese“ znie viac plocho, ale bicie sú viac uhladenejšie a čistejšie. V minulosti zneli príliš roztrieštene akoby boli zaznamenané na spirit box zo záhrobia, čo im dodávalo ešte strašidelnejšiu fazónu, teraz sú viac mohutné a dynamickejšie, neznamená to však, že by chceli byť prístupnejší. Ak sa započúvate poriadne do bicej batérie, všimnete si neuveriteľný hluk, ktorý strávi len posadnutá duša a budete to hltať ako nesväté hostie! Je zaujímavé počuť POSSESSION na dlhšej hracej ploche, hudba tým dostáva ešte väčšiu hĺbku a dostáva komplexnejší rozmer, no stále si neviem predstaviť túto magickú partiu na plnom albume. Vokalista Mastema predvádza svoj typický agresívny prejav, pripomína vyčíňajúceho mága pri čarodejníckych operáciách. V jeho prejave nájdeme náznaky a príznaky chorobomyseľnej posadnutosti (viem, používam to slovo často, ale v tejto recenzii to inak nejde), hrôzu čiernych plameňov a úplné pomätenie mysle. Je to beštia správne dotvárajúca celkový charakter vyznenia POSSESSION. Riffy sú ostré a prudké, myslím, že doteraz ide o najagresívnejšiu gitarovú prácu s cieľom priblížiť sa najväčším ikonám žánru od Blasphemy počínajúc, Sarcofago končiac, ale nepotrebujú len slepo kopírovať a uctievať, ja vravím, že POSSESSION si vyšliapali svoje chodníčky cez horiace polia nenávisti. Materiál sa dostal na náš svet v podobe vinylu cez Iron Bonehead a CD pod Invictus Productions. Tak pozrime do tváre diabla, posadnutosť je na blízku!