PROFANATICA „The Curling Flame of Blasphemy“, Hells Headbangers Records, CD´16, USA

PROFANATICA patrí k temnej americkej scéne viac než by si jeden pomyslel, kapela založená bývalými členmi Incantation a založená v roku 1990. Kult a čierna legenda, škoda, že na začiatku im to trochu zaškrípalo a kapela sa dosť rýchlo rozpadla, no nič to nemení na tom, že PROFANATICA je stále tu a je pripravená ničiť a búrať všetky mýty a pravdy o kresťanských doktrínach! Nie je snáď obscénnejšej a hnusnejšej kapely pod slnkom, rúhanie, znesvätenie a potupa Ježiša Krista spasiteľa! Momentálne kapela funguje ako trio Alex Cox na ultra demolačnej basgitare, Ryan Adams znepokojujúca riff mašina a Paul Ledney mučivé bicie tornádo a zároveň pohoršujúce a obscénne krákanie. Paul je zaujímavá osobnosť americkej extrémnej scény, prešiel si kapelami ako Inacantation, Revenant, Abomination a udržuje na žive ešte plameň Havohej, čo je možno ešte o kúsok morbídnejšia podoba PROFANATICA. Kapela sa momentálne honosí svojim ešte len štvrtým albumom, možno najučesanejším a najlepšie „nazvučeným“, no stále je to pliaga, ktorú rozpoznáte v zástupe tisícich kapiel. PROFANATICA mala svojskú tvár už od začiatku, nie len vďaka absurdnému a odpudivému vokálu, ale aj svojským melódiám často poriadne čudesným a netypicky „metalovým“, zohavujúcej basgitare, ktorú budete cítiť aj v črevách a primitívnym tepaním do tupých bicích. Novinka „The Curling Flame of Blasphemy“ pôsobí snáď najprofesionálnejšie a najdotiahnutejšie v ich histórii, ich starým a ortodoxným fanúšikom by sa snáď až zle mohlo prihodiť! Na druhú stranu tu máme stále typickú PROFANATICU tak ako vždy bola, zachovali si snáď všetky základné atribúty a postupy, no ich vývoj je podobný tomu ako aj u Incantation. Aj oni už dnes znejú pomerne inak než na „Onward To Golgotha“, ale stále majú svoj klasický rukopis a nezmýlite si ich tiež s nikým. Nové skladby sú pochmúrne a perverzné, obohatené o moč a menštruačnú krv v ktorej plávajú hostie a kadejaká ďalšia zbytočnosť. Celý materiál je dobre napísaný a niektoré melódie vás môžu až odtrhnúť zo stoličky, iné sú zas akoby vychádzajúce z najvnútornejšej potreby degradovať všetko sväté. Na jednej strane pôsobí ich ničenie ako najprimitívnejšia forma balastu a na druhej neviete odlepiť uši od reprákov, parádna práca a dokonalé vyžívanie sa v triumfe zla. Mnohé riffy by zniesli aj najprísnejšie kritéria starých Incantation, napr. v Rotten Scriptures, niečo také už dnes u Inacantation ani nebudete počuť. Ďalšími šialenými vplyvmi pre túto chásku je aj ďalšia čierna a kultová kapela Blasphemy, starý Beherit, Demoncy a podobné svetlom opovrhujúce mŕtvoly. Často si všímam dobre prepojené riffy dvoch gitár, Ryan je skúsený trhač šesť strunového dreva, vie riffy doviesť do nechutných absurdít tak, že sa vám to bude sakramentsky páčiť, prelínanie harmónii je kľúčovým momentom „The Curling Flame of Blasphemy“. Zaujímavé sú melódie, ktoré sú zahrané a postupne akoby klesajú hlbšie a hlbšie, druhá gitara pridá protimelódiu, alebo hrá podobný riff o nejaký stupeň tóniny nižšie alebo vyššie. Vznikajú z toho pozoruhodné variácie bizarných melódii. Tu síce nenájdete chaos alebo kakofóniu, no melodika je tak zvrátená vo svojom základe, až kľaknete pred čierny oltár a budete uctievať príchod trojice smrti. Basgitara predvádza totálne peklo, prebustrovaná hrôza vám niekedy ani nedovolí sa sústrediť na riffy, pretože basa je ešte extrémnejšia a zaujímavejšia, jednoducho šialenstvo. V bicích je to paródia na bubnovanie, ale sedí to sem ako uliate, tupé údery do bicích, žiadne klepačky, len vražedná tendencia postupovať dopredu, ničiť a páliť. Nový album síce neprekonáva zloatmosféru ich skorých diel, ale aj tak sa mi „The Curling Flame of Blasphemy“ stále brutálne páči a PROFANATICA sa hudobne dokázala vyvinúť v desivú kapelu a pre americkú scénu bude vždy znamenať zdroj inšpirácie. Kapela ktorá má svojho ducha a originalitu o akej sa môže iným kapelám len snívať!