PROTECTOR "Golem", Atom H, CD ´88, GER

Presne v auguste 1988 sa odohrala veľmi významná udalosť v nemeckom veľkomeste Bochum, ležiacom blízko Dortmundu. Nachádza sa tam totiž štúdio Phoenix kam práve zavítali PROTECTOR nahrať svoj kultový debut "Golem". V tej dobe bol Death Metal ešte v plienkach, viac menej sa nachádzal len v neurčitej forme ako zmes s Thrash, alebo Black Metalom. PROTECTOR boli vždy viac naklonení k Thrash Metalu, ale už to bol taký medzistupeň, pridali viac záhrobnosti a chorobnosti. Sepultura mala za sebou 2 albumy, ale tiež to bola len zmes všetkých týchto žánrov. Ak by sa niekto ocitol v tomto štúdiu počas nahrávania, asi by nechápal čo za hrozné pazvuky to tam vznikajú. Točilo sa rok po kultovom EP "Misanthropy" v rovnakej zostave, ale hudobne sa udiali menšie zmeny. Musím pochváliť veľmi originálny štýl, čím ovplyvnili niektoré kapely. Spomenul by som hlavne českých Krabathor, ktorí sa snažili napodobniť nielen zvuk gitár, ale používali aj rovnaké druhy škrekľavých backing vokálov, o riffoch ani nehovoriac. Aj napriek vysokej kvalite a sile boli Protector vždy nedocenení a poznalo ich len pár fanatikov. Vždy totiž neplatí pravidlo, že čím lepšia hudba, tým viac docenenia sa kapele dostane, PROTECTOR boli toho dobrým príkladom. Oproti predošlému "Misanthropy" bol "Golem" žánrovo už o niečo čistejší, aj keď len relatívne. Trochu zjednodušili štruktúry, spomalili, pridali ťažkosť a vyčistili zvuk. Je o niečo ľahšie napočúvateľnejší hlavne vďaka jednoduchším tempám, občas používajú aj púšťané riffy. Hneď úvodná paľba Delirium Tremens to ešte nepotvrdzuje, zrejme chceli dať na úvod jednu z tých rýchlejších skladieb aby bolo hneď jasné, že s PROTECTOR nie sú žiadne žarty. Zodpovedajú tomu aj krátke a divoké sóla na štýl Slayer, ktorí určite patrili medzi ich vzory. S nasledujúcimi skladbami začína tempo pomaly upadať a v titulnej Golem sa dostávame k ich najpomalšiemu záseku. Na predošlom EP sa objavila hymna Agoraphobia a teraz si zrejme chceli vyskúšať niečo podobné, tak napísali Germanophobe. Prvú stranu uzatvára Protector of Death začínajúca introm 9.Symfónie od Beethovena hranej na gitare, tým dali najavo jeden z ich ďalších vzorov. Asi v strede skladby sa vyrútia riffy na spôsob Slayer, ale iba na chvíľu. Druhá strana začína troma skladbami už v svižnejšom tempe, zborovo odriekavané refrény sa zaryjú do mozgu ako nôž do masla. Hlavne ôsma Only the Strong Survive, kde si vyskúšali aj zopár technickejších riffov. Občas počujem z ich hudby aj vplyv Living Death čo bol ďalší nedocenený fenomén dávnej doby v Nemecku. Na záver prichádza menší experiment, najkratšia skladba Space Cake začínajúca akustickou predohrou. Znie skôr ako cover, pretože štýlovo prekračuje hranice chráneného územia až niekam do crossoveru, alebo HC. Je to také menšie spestrenie albumu na odľahčenie ťaživej atmosféry kde si zahosťoval aj sám Tom Angelripper. Je zaujímavé počúvať kompozičný tok skladieb, neustále zmeny tempa, riffy sú plné energie s miernym potemnelým feelingom. Minule boli gitary agresívnejšie, tu sú už trochu uhladené aby zneli viac Death Metalovo. To isté platí aj pre vokál, je hlbší a zastretejší. Jednoducho chlapi mali všetko už viac pod kontrolou ako štýlovo, tak zvukovo, aj preto považujem "Misanthropy" za o niečo lepší materiál. Pre súčasných mladších fans Thrash a Death Metalu už tieto vykopávky možno nie sú niečím výnimočným, no kto zažil PROTECTOR vo svojej dobe, určite potvrdí, že to bol fenomén. Spolupodieľali sa na formovaní nového žánru a vytvorili ohromný kult v extrémnom Metale.