PROTECTOR "A Shedding of Skin", Major Records International, CD ´91, GER

PROTECTOR si na prelome 80/90 rokov prešiel jedným z najväčších zemetrasení, pritom to vôbec neohrozilo chod kapely. Po predošlom EP "Leviathan's Desire" zostali len vo dvojici, pričom z klasickej zostavy zostal jedine bicman Michael Hasse. Všetko ostatné si zobral na plecia nový člen Olly Wiebel. Booklet síce uvádza na basovke Ede Belichmeiera, ale ten bol v dobe nahrávania už mimo kapely. Japonská verzia zase uvádza na basovke Matthiasa "Matze" Lindnera, no ten sa k nim pripojil až po nahrávaní. Na túto biedu sa im ale podarilo nahrať veľmi slušný materiál. Zmenilo sa úplne všetko, label aj štúdio. Jediné čo sa nezmenilo, že znova točili tradične uprostred horúceho leta v auguste, tento krát zamierili do Berlína. V štúdiu Music Lab pracovali s Harrisom Johnsom, ktorý mal za sebou už také mená ako Kreator, Voivod, Tankard a Sodom. Mastering spravil Patrick W. Engel v Temple of Disharmony. "A Shedding of Skin" získal veľa ohromujúcich recenzií, pričom v nemeckom Rockharde sa o ňom vyjadrili, že je to veľký skok vpred, najmä vďaka kompozícii a produkcii. Hudobne ich prirovnali k francúzskym Massacre, pretože pridali viac DM ingrediencií a hlas Ollyho prirovnali k Nickovi Holmesovi a Martinovi van Drunnenovi. Zrejme si chlapi povedali, že trochu nachytajú fans, inak by nevybrali také intro aké vybrali, pretože za doprovodu akustickej gitary a "anjelských spevov" znie v pozadí štebot vtákov. V tej melodike sa ale skrýva niečo zlovestné. Po ňom sa spustí nakladačka v podobe skladby Mortuary Nightmare, ako obvykle v rýchlom tempe. Síce si zobrali z minulosti len to najlepšie, ale jasne počuť akoby to hrala iná kapela, predsa len väčšina členov sa vytratila a muselo sa to na nahrávke odraziť. Hlavne gitary sú viac heavy s Death Metalovejším soundom, využívajú oveľa viac heavy sekaných riffov ala old Metallica. V tomto smere odporúčam skladby Doomed to Failure, Whom Gods Destroy a hlavne Tantalus. V siedmej Thy Will Be Done počujem určité vplyvy od Assassin. Väčšina skladieb má zapamätateľné refrény, ale teraz ich neodriekavajú zborovo ako kedysi. Olly má nižšie položený hlas oproti Martinovi, na každom rohu cítiť zápach Death Metalu, ktorý začal masívne útočiť po celom svete a ovplyvnil aj veľa kapiel z iných žánrov. Upozornil by som aj na inštrumentálku Necropolis, ktorá sa im naozaj vydarila, dodáva totiž albumu na atmosfére, je to akoby zhudobnenie mŕtvolnej mystiky, dym nad spáleným mestom mŕtvych. Posledná Toward Destruction je bonusom, začínajúcim baladickou akustikou a pretvárajúcou sa do takmer Grindového šialenstva. Oproti minulosti pridali hlavne viac polo techniky a zhutnili produkciu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že nový album už nie je tak atmosférický ako staršie diela, ale zdanie klame. Okrem tvrdosti si zachovali aj určitú Thrashovú melodiku, sóla a akustické vyhrávky, takže v tomto smere žiadne veľké obavy. Len šli s dobou, preto znejú relatívne modernejšie, samozrejme s ohľadom na začiatok 90tych rokov. Planéty boli v ideálnej konštelácii a dodávali každej kapele niečo výnimočné. Toto je jeden z tých albumov, ktoré posunuli Thrash Metal do ďalších extrémov. Určite nejde ani o čistý Death Metal, možno okrem Ollyho vokálov, pretože základ je Thrashový. Mám radšej potemnelý a atmosférickeší "Urm The Mad", ale tento opus má tiež svoje silné stránky, ktoré netreba podceňovať. Po vydaní albumu sa PROTECTOR vydali na turné spolu s Funeral Nation a Ravenous, kde hral basovku Matze Grün, ktorý sa k nim pridal na ďalší album "Heritage".