„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
Čo dodať k legende PATHOLOGY STENCH, určite aj to, že vo svojej dobe stáli hrdo popri Depresy, Apoplexy, Dissonance, Phantasma, alebo Erytrosy. Zaujali už svojim demom „Practical Brutality“ z roku 1993, surový zvuk, klasický Death Metalový prístup a hlavne silné skladby. Hľadal som nejakú recenziu na debut „Gluttony“, ale akoby sa zem zľahla, zrejme to bude tým, že v tej dobe ešte fanziny plne fungovali a väčšina recenzií sa objavila v tlačenom periodiku. Druhý album „Accion Mutante“ vyšiel v roku 2000 a to už sa internetové kaviarne premnožili a tento neduh sa pomaly, ale isto dostával aj do niektorých bytov, ktoré si to mohli dovoliť. Zaujalo ma, že pri recenziách každý vychvaľoval ich druhý album, no u mňa to je presne naopak. Už keď „Gluttony“ vyšiel, moja MC páska sa tam točila vo veži dosť často a pripomínala mi, že vtedajšia naša DM scéna bola naozaj perfektná a vyvážená s menami, ktoré už dnes ťažko hľadať, ak pominiem staré ešte fungujúce hordy v Death Metale. Na „Gluttony“ ma zaujalo to, čo už „Accion Mutante“ nemal. Nemôžem povedať, že by „Gluttony“ nebol príliš technický, určite tu krásne vytušiť Lumírove technickejšie variácie, aj keď tu sa zväčša jednalo o klasické podanie Death Metalu po vzore „Practical Brutality“. Oceňujem hlavne tempá bicích, sú postavené v klasickom duchu, dosť proti chodov, účelná jednoduchosť, ale o to mŕtvolnejšie to znelo. Musím spomenúť aj perfektný zvuk bicích, vždy ma udivoval kontrast basového kopáku a plných a tvrdých prechodov a hlavne rytmičáku, pri klepačkách to vyznelo luxusne, vid New Time of Apocalypse. Pravý Death Metal, bez zbytočného pretechnizovania a častých klepačiek. To je vlastne dôvod, prečo sa mi debut páči najviac. Z riffov sú strúhané ako brutálne, tak aj atmosférické monštruozity, a práve v tých technickejších momentoch dokážu atmosféru vyzdvihnúť ešte viac ako pri rytmickom vyčíňaní. Keď už spomínam skladbu „New Time of Apocalypse“, ktorá patrí medzi vôbec moje najobľúbenejšie, všimnúť si možno vplyv z albumu „The Bleeding“ nie len v gitarových figúrach, ale aj Bárov vokál sa pokúša napodobniť Barnesove torturačné polohy kedy mu museli kvalite odchádzať hlasivky. Samozrejme nechcem povedať, že PATHOLOGY STENCH boli slovenskými CannibalCorpse, no v tomto songu rozhodne ich vplyv cítiť. Počuť, že Lumír si dal pri komponovaní záležať na každom detaile aby nevyznel ako nudný. Na tomto počine sa chlapi predviedli v plnom svetle a práve tento ich preslávil, každý chcel mať v tej dobe aspoň MC ak nie CD. V No Interest počujem zaujímavé násilné riffy popretkávané s technikou a atmosférou, toto jednoducho zbožňujem! Harmónie sú práve tým, čo robilo túto kapelou zaujímavou, striedanie rytmických tvrdých manévrov a polo technické mámenie. Technické riffy sú zväčša tie rýchlejšie, využívané sú hlavne tremolá a ich rôzne techniky, len si pripomeňte vražednú I Believe Indians, ktorá taktiež do istej miery koketuje s „Bleeding“. Na tomto albume cítiť už mierne koketovanie s brutálnejším Death Metalom možno z rannejších čias Broken Hope, ale Bystričania to ešte nechceli hnať do takého extrému ako na „Accion Mutante“. Dosť často sa využili aj gitarové písakčky snáď po vzore Immolation, alebo Incantation, ale znova upozorňujem, že šlo o zdravé ovplyvnenie, nie o precízne kopírovanie. Skvelou skladbou určite bude aj Sexual Massacre of Childhood, tu ma dorážajú inverzné harmónie, tie technickejšie a znova rýchlejšie. Pomaly si uvedomujem, že vyzdvihujem jeden song za druhým a to som sa nevyjadroval k drviacej Chained By Freedom, či druhej The Lost World. A to ešte nespomínam fláky ako My Painful Paradise, perfektne rytmicky dotiahnutú so strednými klepačkami typickými pre Suffocation, alebo Fleshgrind, pomalší kopák a rýchlejší rytmičák, alebo titulku Gluttony, ktorá tak dobre zaberala na koncertoch „Gluttony is Gluttony“!, a pri konci totálne pošahané riffy so skvelým sólom, zlaté časy. Nakoniec nám zostávajú ešte Without A Stain a You Are Murdered By Hypocrisy, zdá sa mi, že skladby ku konci sú o poznanie technickejšie v rámci ranných PATHOLOGY STENCH a tým pádom by mohlo ísť o ich najnovšie skladby z albumu. Aby toho nebolo málo, na koniec zaradili kultovú Practical Brutality, čo viac si priať? Ten obal proste nemal chybu, podľa mňa jeden z najnechutnejších a najgeniálnejších kúskov a to som už videl rôzne staré obaly Dehydrated a podobne. Album „Gluttony“ je z môjho pohľadu kompozične najvyzretejší, technicky správne načasovaný a rytmicky pomätený. Aj toto sú dôvody prečo je tento album jednoznačne jedným z najlepších klenotov našej scény. Mohol by som sa ešte pristaviť pri Bárovi ako vokalistovi, jeho frázovanie býva často kritizované, zlé načasovanie slov, akoby sa niekedy držal mimo rytmu, mne osobne to absolútne nevadí. Jeho farba hlasu je typická, rozoznáte ho aj po tme aj keď nebudete možno triezvi, práve tieto jeho „výkyvy“ majú tiež niečo do seba.
PATHOLOGY STENCH „Gluttony“, Immortal Souls Productions, CD´97, SK


11/40:24/ -                                            Mortuary


http://bandzone.cz/pathologystench
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]