PURGATORY „Omega Void Tribvnal“, War Anthem Records, CD´16, GER

PURGATORY patria medzi zaujímavé zjavy nemeckej DM scény odkedy existujú, patria služobne medzi tie najstaršie kapely, aj keď takí Morgoth, Atrocity či Eternal Dirge sú ešte o niečo starší, polka 80tych rokov, ale napr. taký Fleshcrawl sú z generácie práve PURGATORY. Chlapi nikdy neprenikli do popredia ako už spomínané kapely, zostávali vždy skôr v úzadí a to zrejme pre ich nie až tak výrazné albumy či EPčka. Pritom môžem bez problémov povedať, že práve PURGATORY patria medzi najortodoxnejšie kapely v Nemecku, nikdy sa nesnažili experimentovať a nikdy nenahrali album, ktorým by nevyzdvihli svoju extrémnosť v Death Metale. Ich stará tvorba bola taká dosť svojská, síce menej výrazná, no nesnažili sa nikoho kopírovať. Neskôr sa akoby našli v štýle Vader a ich produkcia začínala voňať ako stredná éra tejto poľskej legendy, prispôsobili tomu riffy, ale aj vokál. Dnes by som povedal, že sú PURGATORY na tom najlepšie, zobrali si niečo zo skúseností, ktoré nadobudli v ére Vader a pridali zas vlastnú invenciu. Dnes znejú najprofesionálnejšie, najpresnejšie a možno aj najrýchlejšie, skoro by som ich v tomto prirovnal až ku Nile, len samozrejme nie až s tak výraznou atmosférou. Nový album má skvelú produkciu, na dobrých slúchadlách znie „Omega Void Tribvnal“ zásadne husto, hlavne bicie znejú kvalitne tlakovo a pritom prekliato čisto, kopáky všetko hrnú vpred a rytmičák má úžasný tvrdý zvuk. Keď si ešte domyslíme čisté a robustné činely, máme tu možno najlepšie nazvučené bicie v tomto roku. Gitary mi prídu trochu plytké, ale to je typický rozpoznávací znak PURGATORY. Nie že by boli nejako dole oproti bicím, ale farba ich zvuku by mohla byť o nejaké tie percentá výraznejšia a ostrejšia, inak nemám žiadne námietky. Kompozične na tom chlapi tiež nie sú vôbec zle, skladby plynú zaujímavým tokom, riffy na seba nabaľujú ďalšie a ďalšie, skladby odsýpajú a celý album vám utečie ani neviete ako. Hlavne prvé počutia sú rozhodujúce, pretože PURGATORY nedisponujú nejakou extra melodikou, buď album skončí v zabudnutí, alebo mu dáte šancu a napočúvate dôkladne celú nahrávku. Oplatí sa zotrvať a prepočuť všetko do detailov. V skoro každej skladbe sú nacpané slušné riffy, vždy príde nejaký moment kedy žasnem a hovorím si, že tak toto Nemcom vyšlo. Ako celky už ale skladby až tak zaujímavé nie sú, niežeby to bol priemer, ale chcelo by to ešte viac prepracovať melodiku. Niekedy sa mi zdá, že sa Renéovci viac sústredia na presnosť a profesionalitu, či tlak brutálnosti než na samotnú melodiku. Áno, melodika tu je, dokonca temná a zlotvorná, príde aj na mystickejšie momenty či trochu uvoľňovacie riffy po ktorých zas prichádza nehynúca apokalypsa. Album je zahratý s takou profesionalitou a dobre nazvučený, že im môže závidieť nejedna známejšia kapela, ale sila skladieb trochu uniká ako vzduch z plášťa. Album stavia skôr na efektívnosti než na hĺbke, aj keď čo sa týka hĺbky, je to zatiaľ ich najvyspelejšie dielo. Fór je v tom, že aj napriek tomu, že skladby nie sú žiadne chorobné skvelé porcie, dobre sa to počúva už len vďaka tomu, aký majú chlapi prístup k Death Metalu. Je tu 100% fanatizmus, drviaca energia a dokonalá štýlovosť. Určite je „Omega Void Tribvnal“ ich doteraz najlepším materiálom v mojich očiach, ale ešte stále tu chýba niečo, čo by kapelu viac a zreteľnejšie zadefinovalo a zosobnilo. Stále sú to tí PURGATORY ako ich poznám aj keď sa po maličkých krokoch snažia vyvíjať a zlepšovať. Mnohé kapely vydali šokujúco geniálne albumy hneď na začiatku, mám trochu obavu, či sa to PURGATORY vôbec niekedy podarí, ale tým nechcem ich hudbu zhadzovať, mne osobne ich štýl vyhovuje a album rád počúvam a užívam si ho. Kapela dobre odpaľuje aj na živo, mal som ich možnosť vidieť niekedy v polovici 90tych rokov a bola to riadna masakra.
Novinka síce prekvapila, ale aj napriek rôznym vylepšeniam ako zvláštne polohy vokálov, občasné klávesové podmazy a rôzne vychytávky, tomu ešte stále niečo chýba, schopnosť napísať zaujímavejšie a silnejšie skladby, ktoré by ma sfúkli ako sviecu.