PURTENANCE „...To Spread The Flame of Ancients“, Xtreem Music, CD´15, FIN

Fínsky Death Metal má rovnaké tradície ako švédsky, holandský, poľský, francúzsky, španielsky, česko – slovenský, grécky a iný európsky. Samozrejme ak si porovnáme pozíciu tohto žánru vo Fínsku a Švédsku, je to dosť veľký rozdiel, švédske kapely sa hrnuli v tak frontálnom útoku, že žiadna iná scéna sa im v počte nemohla vyrovnať. Fínska scéna bola vždy z môjho pohľadu uzavretá, komorná a temná, veľa fínskych DM kapiel sa nedostalo do popredia, keď si zoberieme, že ich najväčšie mená Amorphis (samozrejme mám na mysli ich DM obdobie), Demilich alebo Demigod nikdy nedosiahli úrovne napr. Dismember, Gorefest, Sinister, Grave, Hypocrisy, Vader a podobne, aj keď materiály týchto kapiel sú pre scénu fatálne a vysoko kvalitné! Za týmito menami hneď stáli Adramelech, Convusle, Abhorrence, Depravity, Cartilage, Funebre, Rippikoulu a ďalšie tiež kvalitné kapely, ktoré boli ešte menej v úzadí než prvé tri menované. Ťažko povedať prečo sa fínsky Death Metal nikdy nedostal na výslnie najkultovejších albumov, ale myslím, že správny Deathfans o všetkých týchto kapelách vedia a uctievajú ich rovnako ako aj iné beštie. O jednej kapele som sa ale zámerne nezmienil, a nimi sú PURTENANCE. Pamätám sa keď som obdivoval začiatkom 90tych rokoch nádherný obal ich debutového albumu „Member of Immortal Damnation“ v recenzii v občasníku Metal Age. Ten výjav ma po nociach mátal a vytváral v mojej mysli dokonalé dielo pre Death Metalovú víziu. V tej dobe som sa po ich album nevedel dostať, no časom som si nahrávku vypočul a konečne tak doplnil medzeru. Kapela ešte chvíľu dýchala, no dosť rýchlo vydýchla posledný krát. Spravil som dosť chybu keď som nevenoval prílišnú pozornosť ich novému albumu po ich reunione „Awaken The Slumber“ z roku 2013, no na úplnú novinku „...To Spread The Flame of Ancients“ som si už poriadne posvietil.
Je zaujímavé, že aj keď sa Fínsko nachádza dosť blízko Švédska, ich škola sa uberala iným smerom. Kapely typu PURTENANCE nepísali príliš silné skladby, ktoré by navždy utkveli v pamäti, ale dokázali priniesť ohromujúcu atmosféru a svojsky podať Death Metal tak, aby nemuseli kopírovať kapely z iných krajín. Debut „Member of Immortal Damnation“ mal krásne undergroundový zvuk, tzv. záhrobák, basové znenie, špina, chorobnosť a tie mŕtvolné melódie vyludzujúce sa z gitár! Novinka je už samozrejme trochu inde, je veľmi ťažké porovnávať tieto dve diela z môjho pohľadu, debut je malým kultom a novinka je proste novinka. Stále si udržujú určitú morbídnosť, melancholicky zdobenú hrôzou, no zvuk je už omnoho výraznejší, čistejší, čo im trochu oproti debutu uberá zo záhrobnosti. No i tak si myslím, že „...To Spread The Flame of Ancients“ je reprezentatívnym materiálom fínskej DM scény v dnešných dňoch kedy tu máme v krajine tisícich jazier veľké množstvo novej krvi. Ich Death Metal sa pohybuje od rýchlych nadupaných temp až po pomalé deprimujúce sekvencie, kedy sa do popredia derie atmosféra. Samozrejme tú vôbec nestratili, len vďaka novému zvuku nie je tak do oči bijúca. To, v čom sa PURTENANCE za tie roky nezmenili, je fakt, že stále nepíšu nejaké extra silné skladby ktoré by vás omráčili, no je v nich niečo zaujímavé. Samozrejme tým nechcem povedať, že by chlapi nevedeli dobre skladať alebo nevedeli napísať dobré skladby, ale je treba rozlišovať aj v tomto merítku. Aj keď tu nemáme totálne šialené skladby, album napriek tomu má svoje kvality a všetko tu šliape ako má. Povedal by som, že PURTENANCE sa držia tak trochu pri zemi, ani sa nepokúšajú vydať nejaký masívny album, ktorý bude kraľovať na najvyšších priečkach DM temných hitparád. Kompozične sú skladby pekne rozložené, držia sa klasických štruktúr a môžem povedať, že celkove je ich melodika typicky fínska. Má určitý druh melanchólie, ťažkosti bytia, temnoty a strašidelného zúfalstva. To cítiť hlavne v rôznych vyhrávkach a odpudzujúcich sólach. Do tohto všetkého sú celkom dobre včlenené klávesy, proti ktorým nemám nič. Veľa DM kapiel sa popasovalo s klávesovými plochami pre doplnenie atmosféry, tu máme od klavírnych vsuviek, cez podivné záhadné klávesové zvuky, až po temné chorálové zvuky. Do ich nového prevedenia DM sa to rozhodne hodí a vôbec to nenarúša celkový koncept diela. Album treba počúvať ako celok a nie ako jednotlivé skladby, neviem ani vyzdvihnúť najlepšie skladby albumu, na to je „...To Spread The Flame of Ancients“ príliš kompaktný celok.
Mnoho krát sa diskutuje či tá ktorá kapela sa mala vrátiť alebo radšej mali nechať svoju kreativitu driemať. Po pravde, prvé počúvania ma príliš nenadchýnali, ale postupne som sa do albumu dostal a začal sa ma zmocňovať pocit, že táto kapela má stále čo povedať a pre mnohých Death fanatikov je určite zaujímavé počuť ako tvoria kapely, ktoré hibernovali celé dekády. Za mňa „...To Spread The Flame of Ancients“ áno!