PUTERAEON "The Crawling Chaos", Cyclone Empire, CD ´14, SWE

Na jednej strane sú kapely, ktoré menia zostavu z albumu na album, na druhej strane kapely, ktoré vsádzajú skôr na istotu a snažia sa držať stabilne pokope dlhšiu dobu. Medzi tých druhých patria aj hororisti Puteraeon, pretože od debutu nenastala v zostane jediná zmena, či výmena postu, dokonca ani len zmena labelu, takáto vzácnosť sa dnes po 3 albumoch tak často nevidí. Len teraz neviem ktorý variant je lepší, skôr asi ten prvý, pretože to je zárukou aspoň nejakej transformácie. Títo Švédi zrejme nemajú radi nejaké drastické zmeny, takže ich fans sa nemusia báť neočakávaných prekvapení, všetko je v súlade s kostolným poriadkom Dagona a vývoj postupuje len pomalými krokmi.
Mix a mastering si samozrejme, ako vždy, zase zobral na plecia Andy LaRocque, v prípade Puteraeon to len potvrdzuje všetko čo už bolo napísané vyššie. Tentokrát je zvuk v porovnaní s predchodcami jasne najjasnejší, všetko dokonale počuť a nechýba ani potrebná ťažkosť. Len sa trochu obávam či je táto cesta správna, hlavne pre takúto priamočiaru hudbu. Dajme tomu, že toto je ešte na pomyslenej hranici znesitelnosti, ak by nabudúce pridali ešte o niečo viac čistoty, veľmi by im to nepomohlo. Komerčnejších fans takouto hudbou nikdy neoslovia a undergroundovejší by ich asi naveky odsúdili, predsa len špinavosť pridáva jednoduchej hudbe určitú atmosféru. Navyše má jednu veľkú výhodu, že ak sa naživo nepodarí dobre nazvučiť, len im to pomôže a môže z toho vzniknúť skutočné peklo.
Album otvára najdlhší zásek albumu menom Wrath, po asi jeden a pol minútovom úvode vo valivom a ťažkom tempe sa spustí typická švédska víchrica s bzučivými gitarami, ktoré vám v momente odrežú hlavu ako reťaz motorovej píly. Len ťažko by mohli spraviť niečo navyše aby zneli ešte švédskejšie, možno pridať viac melodiky. Nejakú plytkú samozrejme používajú, ale pre fans gothenburgských spolkov by zneli asi príliš ortodoxne a skostnatelo. Najbližšie majú možno k starému Entombed, alebo Grave, ale vnímavejší fans postrehnú určité odlišnosti. Veľa temp pripomína "Left Hand Path", no našťastie občas aj spomaľujú, v skladbe From the Ethereal Vortex akoby chceli vzdať hold kultovým Autopsy. Ich melodika a štruktúra hudby je od spomínaných zoskupení trochu odlišná.
Na prvý pohľad, alebo posluch sa to ani nezdá, ale skladby sú pomerne silné, počuť, že to majú stále viac v krvi, riffy sú vyzretejšie, kompozícia im ide stále viac od ruky. Nenápadné melódie sa postupne vynárajú spoza riffov ako chápadlá, až je to neuveriteľné, až časom zisťujem, že je to dosť melodický materiál. Napríklad v strede trojky Path to Oblivion sa spustí nečakaná melódia a do toho hovorené slová z nejakého hororu. Takéto filmové ukážky využili teraz prvý krát aj vo viacerých songoch, skvele dotvárajú aspoň miernu atmosféru. Na to, že sa intenzívne venujú aj Lovecraftickým témam by sa hodilo pridať ešte trochu viac atmosférických prvkov a špinavosti do zvuku, potom by to bolo už dokonalé. predsa len hudba Puteraeon nie je stvorená na nejaké detailné a hlboké študovanie doma pri prehrávači či v slúchadlách, ale skôr na vybláznenie sa pri živej prezentácii.