RAM „Svbversvm“, Metal Blade Recrods, CD´15, SWE

Je zaujímavé, že u domácich webzinov som nenašiel ani jednu recenziu na kapelu RAM, ktorých nový album „Svbversvm“ vyšiel dokonca u Metal Blade Records. Najskôr by sa teda zišlo predstaviť túto kapelu, keďže u nás nie sú príliš známi a ani my sme sa s nimi ešte na Necrosphere tiež nestretli. RAM vznikli v roku 1999 v Gothenburgu a ku dnešnému dňu majú za sebou štyri albumy, tým posledným je recenzovaný titul „Svbversvm“. Kapela sa hlási k Heavy Metalovému odkazu, podobných kapiel nájdeme hlavne vo Švédsku veľa a postupne sa snáď prepracujeme k mnohým z nich. Zaujímavosťou je, že vo viacerých kapelách tohto druhu sú aj hudobníci, ktorí hrali alebo ešte hrajú napr. Death, Thrash, Black a podobne. Nie inak tomu je i v tomto prípade, aj keď tu sa jedná len o jedného člena Tobiasa Pettersona, ten si zahral napr. v Black / Thrasových Vornth, ale aj Black / Deathových Jornmundgand, ktorí sa prednedávnom premenovali na Voodus.
Album otvára brutálna vypalovačka Return of The Iron Tyrant. Už prvé riffy ukazujú kapelu v dosť tvrdom svetle, skladba mi príde ako kombinácia starých Sanctuary a Judas Priest z obdobia „Painkiller“, jednoducho ma posadila na zadok ako malé decko. Dravosť s akou sa títo Švédi derú do útoku, je zarážajúca. Prenikavé riffy sú postavené na silnej báze, kontrolovaná agresia sa prelína s dobrou kompozičnou prácou a máme tu hotovú hymnu, ktorá by sa nestratila ani v najväčšej sláve Heavy Metalu. Vokalista Oscar Carlquist tu bez problémov strieda polohy Warrela Danea a Roba Halforda, len sa započúvajte do jedovatých slov „Violator, Desecrator, Prepetrator Steals Your Life, Incinerator, Demolator, Devastator Reaping Knife“! Pripadám si akoby som sa ocitol niekde v útrobách „Painkiller“, uf! Dvojka Eyes of The Night je kratšia skladba založená hlavne na podarenom refréne, tiež v dosť svižnom tempe, bezchybná práca gitaristov a Oscar znova ženie kapelu dopredu ako tiger! Melodika skladby sa zarýva hlboko pod kožu ako obsidiánová čepeľ, aj keď skladba dosť rýchlo skončí, zostáva dobrý pocit z nej. V trojke The Usurper trochu spomalíme, ale rozhodne nečakajte žiaden slaďák či romantické vyhrávky. Skladba je založená na hutnejších riffoch, bicman sa prispôsobuje tempovo a do popredia sa dostáva silná atmosféra. Pri Heavy Metale sú veľmi dôležité refrény, ktoré skladbu vždy vyháňajú do samotných výšin slávy. V tejto skladbe sa znova podaril a môžete si spolu s Oscarom spievať. Jeho hlasové polohy sa pohybujú od hlbších, dajme tomu Dickinsona, až po totálnych krikľúňov, ktorých som už spomínal. Mimochodom refrén tejto skladby mi tak trochu Iron Maiden pripomína. Enslaver zas nasadzuje najdivokejšie tempo, beštiálny riffing, vysoké vokály, premakaný refrén so zaujímavým utopeným hlasom, prechody z vyhrávok do divokých technických sól. Všetko dobre premyslené a zahraté. Je veľmi ťažké napísať ktoré skladby patria medzi absolútne najlepšie, po napočúvaní si totiž obľúbite snáď všetky. Chlapi dali do tohto albumu všetko čo vedia a za tie roky sa už naučili čo je to skutočný Heavy Metal. Výbornú prácu odvádza basák Tobias, pumpuje svoje hlboké tóny, zhutňuje celkový zvuk a predvádza sa v dobrom svetle tak, že vôbec nezaostáva za zostatkom kapely. Ak by ma ale niekto šiel mučiť, nech vyklopím pre mňa najlepšiu skladbu albumu, zrejme by som sa rozhodol pre sedmičku The Omega Device. Začiatok ako zo zlatého albumu klasického Heavy Metalu, najskôr nástup prvej gitary, pridáva sa druhá a spustí sa rytmika a o chvíľu na to vokál. Tento kúsok nepatrí priamo medzi najrýchlejšie, ale so svojou vnútornou hĺbkou a dokonalou melodikou nielen v refrénoch mi príde ako vyvrcholenie celého albumu. Rozhodne však ostatné skladby predstavujú silných konkurentov v tomto boji a celý album „Svbversvm“ je zážitkom po všetkých stránkach. Musím sa ešte zmieniť o vysokých kvalitách sól, kde sa zvyčajne po sebe vyskytujú dvoje, vždy sú famózne prepracované, skomponované a nikdy nepôsobia nasilu. Album obsahuje aj dve inštrumentálne skladby, tou prvou je Terminus, postavená hlavne na temných klávesových plochách, kde asistujú aj zblúdilé elektronické pazvuky. Najskôr to vyzerá na pošahané zvuky niekde z vesmíru keď na to vám do uší udrú silné až fanfárové megality, tak osudové. Druhou je Temples of Void, čo je už normálna inštrumentálka v pravom Heavy Metalovom prúde, do ktorej sú zakomponované nejaké úryvky hovoreného slova buď z nejakého filmu, alebo to vytvorila samotná kapela. Táto skladba má tiež svoje špecifikum, veľa atmosférických sól, vyhrávok, tvrdých gitár a dokonca aj klavírne mecheche. Čo dodať na záver, vo Švédsku sa zrejme zbláznili, už ani nepočítam koľkú Heavy Metalovú kapelu tu registrujem a znova výborná práca, tak charakteristické, silné, komplexné!