RANGER „Where Evil Dwells“, Spinefarm Records, CD´15, FIN

Máte radi starý poctivý Metal v jeho rýchlej a drsnej forme? Pociťujete stavy záchvatu pri najstarších albumoch Metallica, Exciter, Agent Steel a tvrdosť a temnotu najstarších Slayer? Presne pre vás bude určený debut fínskej kapely RANGER. Ich sedemročná cesta k debutu bola dlhá, prešli si demonahrávkami, EPčkami až nakoniec vydali singel „Storm of Power“, ktoré predchádzalo konečnému verdiktu „Where Evil Dwells“. Samozrejme kapela neprichádza s ničím novým, ich hudba sa vracia do rokov 80tych kedy Thrash a Speed Metal začínal svoje prvé smelé kroky a chlapi z vyše spomínaných kapiel boli ešte teenageri. Je zreteľné, že táto fínska formácia má v krvi práve tieto staré kapely a určite ich staré albumy uctievajú ako božstvo, preto sa ani niet čo čudovať, že ich hudba vyzerá ako vyzerá. Pri počúvaní „Where Evil Dwells“ ma vždy prepadne nostalgia a vraciam sa tiež poriadne hlboko do vedomia, kedy som sa tiež začínal zoznamovať s prvými tvrdými kapelami. Najdôležitejšou zložkou pre RANGER je rozhodne rýchlosť, aj keď nie je úplne primárna vo všetkých skladbách na 100%, väčšinou sa jedná o rýchle Speedové Thrashovanie tak typické pre „Kill´Em All“. Verím, že Villeho a Mikaela musí celkom kvalitne bolieť zápästie po odohratí každej skladby, no Speed Metal si nevyberá, pekelná rýchlosť robí z tohto žánru niečo výnimočné. Najlepšie na tom všetko je, že týmto mladým hudobníkom sa podarilo postaviť kvalitný album so zrozumiteľnými a chytľavými skladbami, ktoré majú silu, ducha a poctivosť tvrdého železa. Skladby ponúkajú klasické kompozičné riešenia s meniacimi sa gitarovými linkami a dobre nadviazanými riffmi, sólami v pravej chvíli a stále nad všetkým dominuje energia a dravosť. Napr. Phantom Soldier je asi najslayerovskejší song, hlavne začiatok skladby pripomína ich prvé dva albumy a až ma dvíha zo stoličky ako bravúrne sa im to podarilo. To čo je rovnako dôležité pri takejto hudbe, sú refrény a chytľavosť, keď som mal album už napočúvaný a čítal som si ich texty mimo počúvania, už podľa nich som si vedel priamo predstaviť riffy a bicie. Vokalista Dimi, ktorý obsluhuje aj basgitaru, používa celú paletu hlasových variácií, stále sa snaží držať drsného Thrashového štekania s tým, že často prechádza až do falzetových výkrikov a iných výkrikov všeobecne, niekedy svoje hlasivky poriadne mučí a vytvára rôzne škrípajúce hlasy. Fantasticky sa do vokálov opiera aj kapela, ktorá napr. v refréne spolu odriekava vždy posledné slovo, napr. Roar!, Hell!, Burn!, Thunder! a podobne, toto sa mi vždy na starých kapelách páčilo. Album vôbec nekolíše čo sa týka úrovne skladieb, preto je ťažké vyzdvihovať najsilnejšie a album mi príde vyrovnaný ako staré nahrávky Slayer, jedna pecka za druhou. Textová zložka sa taktiež podriadila klasickým témam ako vojna, násilie, nukleárna hrozba, satanizmus, temnota či Metal samotný, posledne menovanému sa najviac dostalo v poslednej skladbe Storm of Power ku ktorej natočili aj klip. Dĺžky jednotlivých stôp sa pohybujú v klasickej minutáži okolo 4 minút s výnimkou Where Evil Dwells kde presiahli až 10 minút! Zvukovo sa posnažili priblížiť tiež 80tym rokom, všimol som si, že staré albumy z 80tych rokov majú zväčša tichší zvuk a preto bolo treba pridať na volume, po tejto stránke je zvuk úplne v poriadku hlasno. Celkový sound je agresívny, nadupaný a všetky nástroje znejú prirodzene bez nejakých moderných zásahov, aj keď pochybujem že sa nahrávalo na analóg. Kto si chce zaspomínať na doby minulé, ale dobré, mal by dať RANGER šancu, u mňa ju dostali a ja si krochkám blahom.