RANGER „Speed & Violence “, Spinefarm Records, CD´16, FIN

RANGER sa prirútili s novým albumom tak rýchlo ako ich hudba, skutočne som to skoro ani nezaregistroval, zostal som v šoku, už??? Predošlý zárez „Where Evil Dwells“ bol skvostný Thrash / Speed na výbornej úrovni, návrat do časov keď kapely tohto štýlu brázdili pódiá a vydávali zásadné kúsky. RANGER sú práve v týchto dňoch dosť vymakanou kapelou tohto špecifického žánru, preto ak vás zaujíma ako sa hrá Speed Metal dnes s mladou krvou v žilách, je tu pre vás „Speed & Violence“. Názov albumu je dostatočne vše hovoriaci, navyše kapela tak trochu ubrala z tvrdosti Thrashu a viac sa priklonila k Speed Metalu ako takému. Riffy už nie sú tak robustné a nemajú tak silný drive ako na debute, no rýchlosť a magické Metalové sóla sú to, čo RANGER charakterizuje. To že ubrali z tvrdosti vôbec nevadí, ich vzormi sú predovšetkým Exciter, Agent Steel, alebo Razor, ich hudbu treba počúvať nahlas, vtedy sa vám to všetko dostane do krvi vrúcnejšie a tá šialená rýchlosť snáď ešte pridá na extrémnosti. RANGER sa zameriavajú na skladbu, každá musí byt vypilovaná do detailu a hlavne musí mať chytľavé rytmické riffy, do ktorých sú vsadené úžasné vyhrávky a hlavne podmanivé sóla. Tento recept sa opakuje vo všetkých projektiloch, ktoré po nás vystreľujú, vrátane inštrumentálky Evil Barrier. Fíni sa ani nesnažia do tohto žánru vnášať niečo nové, myslím, že by to ani nebolo ku prospechu veci, typické riffy už boli vymyslené, na rýchlosti uberať zmysel nemá a tak im zostáva len hrať tak, ako to majstri určili. Ak má niekto s týmto problém, nemal by už nové Speed kapely počúvať, sem jednoducho inovácie nepatria. Najdôležitejšia je rýchla a presná práca gitaristov, bicman zas nejde v takom nestíhateľnom tempe ako pri Grindových, alebo Blackových kapelách. Určuje skôr stredne rýchle tempá aby to celé mohol udržať v klasickom Metale a presne táto kombinácia je pre Speed Metal dôležitá. Pri tomto druhu hudby je veľmi dôležitý prejav vokalistu, tu by sa nemal vyskytovať človek, ktorý nevie spievať, alebo dostatočne ťahať výkriky šialeným spôsobom hore. Dimi je presne takým typom vokalistu (aj keď popri tom stíha basu), ktorý kapelu ťahá dopredu, má super zafarbenie hlasu, drsný výraz a keď ide do tuhého, zakričí ako Halford na „Painkiller“! Viem si predstaviť ako namáhané musia byť jeho hlasivky počas skúšok, koncertov alebo nahrávania, je to extrémny výkon hodný obdivu. Album „Speed & Violence “ je žánrová pochutina, priam beštiálny hodokvas pre určitú sortu fanúšikov. Rovnako dôležitý ako prejav vokalistu je aj dobre skomponovaný materiál kde skladby musia cvendžať ako stret chladných zbraní, tu sa ťažko skryť len za rýchle riffy. Tie musia dávať zo seba silu a skladbu držať v určitej kvalite, ak by to bolo len čisto o riffoch, stala by sa z toho bezduchá zlátanina. Treba zmysel pre melodiku, no netreba to s ňou zas preháňať, aby z toho nevznikla prevarená brečka. Melodika musí byť dobre vyvážená rýchlym prstokladom na pražcoch a besnou agresivitou, všetky tieto ingrediencie RANGER majstrovsky dodržiavajú. V skladbách máme zaujímavé postupnosti, vyváženie dramatickosti, chytľavé refrény, atakujúce výpady sól, zborové spevy, všetko to do seba zapadá. V niektorých momentoch dokonca cítim aj ovplyvnenie od Iron Maiden, najviac je to cítiť v inštrumentálke Evil Barrier, ale aj v iných skladbách. Myslím, že chlapi to viac ťahajú už na Heavy Speed Metal, v čom nevidím absolútne žiaden problém. Album odznie tak rýchlo ako rýchlosť ich tempa, po intre sa začne cirkulárka točiť a zastaví sa až posledným tónom Last Breath. Určite si nenechajte ujsť záver tejto skladby, kde vyvrcholením je ešte rýchlejšie drancovanie a narastajúca hladina hlasitosti, na!