„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
 
CRAVEN IDOL „Towards Eschaton“, Dark Descent Records, CD´13, UK

CRAVEN IDOL vyrazili do útoku ako lačný vlk po svojej koristi, prednedávnom sa prezentovali s dvoma demami a jedným EP „Ethereal Altars“ a už tu majú skvelý debut pod Dark Descent! Kapela pochádza priamo z Londýna a zdá sa mi, že Anglicko sa začína preberať k životu zreteľnejšie ako tomu bolo pred pár rokmi. Takže o čo tu ide, CRAVEN IDOL sa vyžívajú v starom haraburdí ako Thrash Metal alebo Black Metal, aj keď členovia nosia hrdo triká POSSESSED, BATHORY a podobne, ich hudba je o niečo prepracovanejšia, melodickejšia a hlavne modernejšia. Stavili na profesionálnu produkciu a všetko je zahraté presne do bodky, čo sa u starých kapiel nestávalo, tam sa kašlalo často na detaily a albumy tak pôsobili oveľa prirodzenejšie a autentickejšie. Novinka „Towards Eschaton“ disponuje silne melodickým materiálom, gitarové riffy sú kvalitne prepracované a premyslené, nič neponechali na náhodu. Melodika je niekedy až omračujúca, v tomto žánri Thrash / Black u mňa jednoznačne kraľujú mezopotámski bohovia MELECHESH (napr. začiatok Aura of Undeath) a do určitej miery majú obe kapely niečo spoločné, len si myslím, že Holanďania sú ešte viac osobitejší a originálnejší. Tým nechcem povedať, že CRAVEN IDOL je nejaký druhotný klon iných kapiel, taktiež sa snažia vytvoriť niečo špecifické a silné a darí sa im to, skladby sú skvele napísané, zaranžované a dotiahnuté. Obaja gitaristi Immolator a Scourger používajú krásne tremolo riffovanie kombinované s agresívnymi Thrashovými nápadmi, pohadzujú si oba štýly v rukách ako horúci zemiak, ale vôbec to neznie ako zmätok. Vedia presne čo robia, nevypustia von skladbu ktorá by bola vonkoncom slabšia či priemerná, dokážu sa dobre vyhrať aj so sólami, tie vás často odnesú zo sveta pomocou epických feelingov, alebo klasických sól vystrihnutých akoby z lexikónu Thrash Metalu. Rytmicky sa kapela pohybuje v poriadne dravých a svižných tempách, vyslovene blasting klepačky ale nečakajte, skôr divokú a besnú jazdu tak, ako ju definovali starý SLAYER, KREATOR, alebo CORONER. V niektorých momentoch mi títo páni pripomínajú aj niečo švédske, mám na mysli melodickejšie, ale vždy temné akty ako DISSECTION, UNANIMATED, NECROPHOBIC, takže myslím, že fans týchto kapiel by som tento anglický akt odporučil rovnako. Skladby ako Codex of Seven Demons, Craven Atonement, Sworn Upon The Styx, alebo prvá To Summon Maryon vytvárajú pevný celok, ktorý sa medzi záplavou klišéovitých kapiel rozhodne nestratia, dokonca v posledne menovanej sa nachádza úžasná klávesová pasáž s chorálmi, vždy ma zamrazí keď to počujem, niečo podobné sa opakuje aj v ďalších skladbách, napr. v Codex... Tento album mohol bez problémov vyjsť v 90tych rokoch a nikto by nepochyboval, že tento album spadá presne do tejto éry, dokonca aj dnes pôsobí sviežo a čerstvo vďaka modernej produkcii, no stále si držia svoj old school feeling. Album zdobí geniálny obal, ktorý plne korešponduje s hudobnou náplňou, ak by bol niekto z tohto počinu sklamaný, tak nechápem, ale sme rôzni, moje odporúčania!
8/33:47/
9,25                                                       Mortuary        
www.facebook.com/pages/Craven-Idol/158945044134965           
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]