CRYPTIC BROOD „Brain Eater“, Xtreem Music, CD´17, GER

CRYPTIC BROOD je novšia nemecká old school Death Metalová smečka špinavého a surového charakteru. Vznikli v roku 2013 a doteraz sa zapísali do análov demom, dvoma splitkami a jedným EP „Wormhead“ z ´15. Kapela funguje ako trio a dnes už majú vonku debut „Brain Eater“ pod kultovými Xtreem Records. To by boli asi základné informácie o tejto kapele a teraz prejdime k hudbe samotnej. Našťastie majú zaujímavú morbídnu a strašidelne gore grotesknú atmosféru, akoby ste prechádzali šialeným poľom kde od zeme stúpa hustá hmla a v nej len nohami rozpoznávali pozostatky snáď ľudí, zvierat, exkrementov, hmyz, smrad, všetko je to lepkavé, hnusná konzistencia, niečo sa ešte hýbe a niečo dokonca ešte vydáva zvuky. Na stromoch visia spálení, ale ešte kričiaci mŕtvi, náhrobné kamene sčasti vyčnievajúce z hmly sú zarastené machom a pred vami zíva obrovská skalná diera, dutina, vchod do podsvetia, skúste len vstúpiť. CRYPTIC BROOD používajú mnohé druhy riffov, ich Death Metal je okorenený o rôzne pomalé až Doom sekvencie, kedy sa vynárajú oplzlé a nechutné melódie, do ktorých kontruje účelná a hlučná hajtka, následne sa skladba rozbehne a rozžeraví tempo do orgiastických temp, zvraty, punkové demolácie, ďalšie spomalenia. Špecialitou sú zaiste trasľavé pochmúrne gitarové šialenstvá, niekedy zachádzajúce až k ranným Black Sabbath. Melodika je značne prepracovaná, skladby sú celkom zdatne napísané, niektoré harmónie vykazujú skôr chaotické tendencie a iné zas prinášajú úchylné melódie plné perverznosti, hrôzy a šialenstva. Nechýba ani potrebný moment temnoty v niektorých častiach, tu môže kapela pripomínať až staré Incantation, Rottrevore, ale hlavne Autopsy a Abscess. Tu je ale kameň úrazu ako u každej uctievajúcej kapely. Samozrejme sa jedná o dokonalú kopírku Autopsy s tým, že niektoré pomalé časti sú ešte pomalšie zachádzajúce pomaly až do prehnitých vôd Winter. Ak by mi niekto dal naslepo napočúvať tento materiál, samozrejme by mi bolo jasné, že pôjde o nevydaný materiál od tejto legendy, alebo o uctievačov ich štýlu. Vokál je samozrejme trošku inde, je počuť že to nespieva Chris Reifert a Eric Culter, ale všetci traja členovia sa ich snažia napodobniť čo najvernejšie. Používajú presne tie isté druhy a farby vokálov, jeden ohyzdne zaťahujúci do seba, ďalší kričiaci ako záchvat zoškvareného z časti živého tvora a podobne. Toto je už neviem koľká kópia Autopsy, ale zdá sa mi, že ich je už viac než dosť. Kedysi väčšina kapiel kopírovala buď klasický HM2 štýl, alebo Incantation / Immolation, dnes tu máme xy kapiel, ktoré hrajú veľmi dobre tento štýl, dokážu vydať zaujímavé a kvalitné albumy, ale vždy to budú uctievači. Prečo ale až tak do morku kostí všetko kopírovať, prečo tam nepridať niečo iné, svoje, ozvláštniť to? Aj „Brain Eater“ mohol byť dobrým albumom, je počuť, že kapela sa vie obracať aj kompozične, vie byť chorobná a vie rozdúchať správne hnilobné vlny, ale žiaľ s bodmi nemôžem ísť hore. Vždy keď počujem podobnú kapelu, hneď si vybavím umelcov, ktorí chcú kresliť presne ako Van Gogh, De Goya, Giger, alebo režisérov, ktorí chcú podľa Lyncha natočiť druhý Mulholland Drive, či sochárov napodobňujúcich svoje modly. Je to super, že sa niekto snaží dosiahnuť ich úroveň čo najvernejšie, ale už navždy zostanú len kópiou. Osobne by som radšej volil cestu svojskosti aj za cenu, že si ma nevšimne veľký label, alebo že celkove nebudem tak známy. Verím, že keby chlapi chcú, dokázali by stvoriť strhujúci materiál, ktorý by mal aspoň 50% niečoho vlastného, je pohodlnejšie vytvoriť plagiát, aj keď kvalitný. Obal je perfektne vystihujúci atmosféru albumu, nechutná masa bizarných tvarov, krvi a desu, taktiež názvy skladieb ako A Box Full of Bones, Urban Coffin, Maggot – Infested Flesh, Ridden With Dementia, alebo Gorging Severed Pieces. Žiaľ žijeme v dobe, kedy plagiátorstvo je častejšie lepšie vnímané ako niečo originálnejšie a menej výrazné.