Takže čo ponúka nové číslo XII? V podstate klasiku, presne takto vyzerala väčšina fanzinov tej doby, pekné č/b prevedenie, vôňa čerstvého papiera a hlavne ten reálny pocit, že to držíte v rukách. Musím sa priznať, že nové číslo som čítal aj na wc, čo by pri notebooku na kolenách vyznelo dosť komicky, ale možno aj to niekto preferuje pri nejakom tablete alebo mobile. Roman stavil aj na farbu, tá sa nachádza na prvom dvojhárku, ktorý vlastne tvorí obálku a zadnú stranu, ale aj reklamné plochy z opačných strán, to isté, teda farba sa nachádza aj na vnútornom strednom dvojhárku tiež plnom reklám. Každého fanzinera a fanúšika určite zaujíma obsah a hlavne rozhovory. Takže, máme tu veľký až mega rozhovor s Galadriel, kde sa dočítate snáď aj to, akými značkami zubných kefiek členovia kapely disponujú. Tento rozhovor tvorí väčšinu prvej polky fanzinu, je teda akýmsi hlavným rozhovorom čísla. Ďalej tu nájdeme rozhovory s ďalšími domácimi kapelami ako Typhoid, Nomenmortis / Monstronomicon, Cruadalach, Craniotomy / Flesh Party, Doomas / Gothoom prod. & festival, Sectesy a dvoma slovenskými Thrash klasikmi Majster Kat a Catastrofy. Rozhovory sú vedené celkom kvalitne, otázky sa zväčšia krútia okolo hudby, najviac ma bavili tie nostalgické, kde sa spomína na staré časy 90tych rokov, ale občas sa zabrdne aj do iných sfér života hudobníkov, prípadne žurnalistu, či organizátorov. V recenzentskom sektore toho veľa nenájdeme, je tu len nejakých 11 recenzií hlavne na rôzne Grind Coreové kapely, jedna recenzia na fanzin Podvestie. Ťažko akémukoľvek fanzinu niečo vytknúť, pretože je to práca zdĺhavá, mravenčia a hlavne to chce veľa trpezlivosti. Graficky tu máme jednoduchú prácu s čiernymi vertikálnymi okrajmi, stránky sú očíslované a poteší aj obsah na úvodnej stránke, samozrejme ako každý fanzin aj tento obsahuje Romanov úvodník kde objasňuje svoje pohnútky k opätovnému vydaniu Cremation, prečo tak málo recenzií a podobne. Jediné čo by som trochu vytkol, chýbajú mi tu ručné kresby, ktoré neodmysliteľne ku fanzinom patria, ale na druhú stranu nie je to povinnosť a nie každý fanziner vie kresliť alebo má na to čas. Môj osobný dojem z nového Cremation je kladný už len za to, že v dnešnej dobe existuje a dokonca plánuje existovať, to, že sa obsahovo netrafil do môjho vkusu je vec za ktorú Roman nemôže, ale dá sa tu niečo nájsť aj pre mňa.
Mortuary
Mortuary
Nový Cremation fanzine mi dokonale pripomenul staré časy kedy bolo na našej scéne priam nespočet plátkov, v distrách ste sa mohli prehrabávať ako v nejakej mini fanzinárni a vyberať si či už podľa mena nejaké kultové plátky, či náhodne siahnuť po niečom neznámom podľa obsahu. Cremation začal fungovať ešte v roku 1997 kedy bol boom fanzinov tak veľký, že snáď každý druhý metalista mal nejaký ten svoj plátok, alebo pre nejaký písal. Nové číslo sa zjavilo dosť nečakane pre tých, ktorí netušili, že Roman v tom zas začal lietať, my sme s ním robili onoho času aj rozhovor pre Necrosphere.
Cremation fanzine XII