REVERIE „Bliss“, Invictus Productions, CD´15, DEN

Invictus spravili veľmi dobre, že podpísali zmluvu s dánskymi REVERIE, pretože táto kapela môže a povedal by som, musí nakopať do zadku mnohých fanatikov a snáď ich hudba bude inšpiráciou pre ďalšie zaujímavé kapely. Z Dánska sa veľa kapiel nedostalo do prvej Metalovej ligy a aj keď v poslednej dobe tam určité kapely vystrkujú rožky, verím, že práve REVERIE sa podarí prekročiť bariéru. Kapela je stále v štádiu undergroundového spoločenstva a veľmi im to tam svedčí. Pochybujem že by sa chlapi nejako monštruózne uchytili a vypredávali by obrovské sály, skôr by som to videl ako na nedocenený klenot, ktorý objavia v budúcnosti mnohí ľudia a uznajú vysoké kvality tejto kapely. Áno, možno si trochu protirečím, chcem len povedať, že o tejto kapele budeme ešte veľa počuť, ale nie som si istý, či dokážu vytvoriť album, ktorý zaujme mainstream v Metale. Popravde si to ani neprajem, hneď vysvetlím prečo. Kapela hrá veľmi zvláštnu hudbu, ktorá dosahuje tak špecifické kritériá, že z môjho pohľadu ide jednoznačne o jeden z najlepších albumov tohto roku. Ich kvalita sa skrýva v ich najhlbšom vnútre, cítim u nich rovnaký potenciál ako u starých Tiamat. Ich debut „Bliss“ mi veľmi pripomína práve najrannejšie diela tejto magickej kapely, teda „Sumerian Cry“ a „The Astral Sleep“ čo boli albumy natoľko zaujímavé a hodnotné, a hlavne originálne, že doteraz som počul minimálne nahrávok, ktoré by sa im atmosférou alebo originalitou čo i len priblížili. Práve REVERIE majú v sebe niečo podobné, je to hlavne vokál Halfdana Holdena Venlova, ktorý mi tak šialene pripomína vokálne kreácie Johana Edlunda v jeho skorých dobách. Akési naliehavé kričanie s veľkou osobitosťou a zaujímavým frázovaním, Aj keď Edlund v tých skorých dobách nevedel tak dobre spievať ako neskôr, pocit z jeho vokálu bol pre mňa ohromujúci. Presne tento pocit cítim aj u tohto vokalistu, už len za ten vokál by som kapele udelil vysoké hodnotenie. Samozrejme nezaostáva ani hudba ktorá taktiež nemá až tak ďaleko k pôvodným Tiamat, nemyslím si, že by si chlapi povedali, poďme vytvoriť niečo na spôsob „The Astral Sleep“, skôr si myslím, že je to len podobné cítenie hudby. Tiamat boli z môjho pohľadu viac extrémni, možno metalovejší, u REVERIE cítim väčší nadhľad a tento album sa môže bez problémov zapáčiť aj fanúšikom Tribulation, Stench a podobne. REVERIE narábajú s podobnou melodikou ako už zmieňovaní Tiamat, nie je to album ktorý vás ohromí super silnými skladbami v zmysle totálnych hitov. Skôr po napočúvaní ma ohromila úžasná aura a atmosféra, ktorá z „Bliss“ silne vyžaruje, je strašne autentická a prirodzená. Napr. skladba Blood In The Sea ma úplne rozložila na atómy, ten refrén a celkový pocit zo skladby je niečo grandiózne! Tu môžem zas napísať, tak za túto skladbu dávam tak vysoké hodnotenie! Áno, aj za túto ale aj za ostatné, všetko tu sedí dokonale, cítite ako chémia tejto hudby funguje a pracuje. Chlapi sa nesnažia na niečo hrať, nesnažia sa ani nasadnúť na vlnu nejakej pózy v undergrounde, taktiež sa nesnažia vyznieť ako najtemnejšia kapela vo vesmíre, no pritom temní sú! Vynikajúca práca gitaristu Andreasa Trap- Jensena musí byť z mojej strany absolútne uznaná. Jeho riffy často ani nepôsobia nejako ortodoxne Metalovo aj keď Metalové sú, v jeho riffoch drieme niečo zvláštne bizarné. Tento album sa nestane legendou, ale jeho sila je drvivá, album som počúval asi tak 3 týždne v kuse, každú noc, niekedy aj viac krát po sebe, niekedy som si ho pustil aj cez deň a stále tam je to kúzlo a moc. Hudba tejto kapely by sa dala zaškatuľkovať ako Death / Black, no pritom to je niekde inde než väčšina kapiel z tohto žánru. Fantastická produkcia, hm, zas sa budem opakovať, akoby som sa preniesol do roku 1991, tie bicie! A ako sú zahraté! Nenachádzam slov. Je mi jasné, že nie na každého „Bliss“ musí zapôsobiť ako na mňa, no u mňa to padlo na úrodnú pôdu a tento album je mi tak blízky. Osudový album.