RAISE HELL „Written In Blood“, Black Lodge Records, CD´15, SWE

RAISE HELL je švédska kapela aktívna od roku 1997, no ich meno sa nikdy nedostalo nejako do popredia aj keď im prvé tri albumy vydali renomovaní Nuclear Blast. Pamätám si, ako v roku 1998 vyšiel ich debut „Holy Target“ a bol bežne dostať v našich obchodoch a distrách. Neviem čo sa stalo, že práve táto kapela zostala v úzadí, navyše keď pochádzajú zo Švédska a ich hudba rozhodne nie je žiadnym brakom či priemerom. No zrejme bolo v tej dobe až príliš veľa kapiel v tejto chladnej krajine a niekto musí odniesť to bremeno buď nepochopenia alebo skôr nezáujmu fanúšikov. Kapela hrá hlavne Thrash Metal, ktorý je zľahka okorenený Blackovými a Death Metalovými vplyvmi. Ich hudba je úderná a agresívna, no zároveň dbajú na vysokú úroveň melodiky a chytľavosti. Ich riffy sú ostré ako napr. u Slayer, je cítiť, že táto legenda je pre nich večným vzorom, no rozhodne sa nejedená o kopírovanie, vôbec by som netvrdil, že sa jedná o švédsky Slayer. Melodicky a harmonicky sú totiž pevne ukotvení vo švédskom labyrinte a skôr majú v mnohých momentoch bližšie ku At The Gates alebo Dissection, aj to len v niektorých skladbách. Taktiež si chlapi dávajú dobrý pozor na kompozíciu, skladby plynú úplne prirodzene a povedal by som, že sú veľmi ovplyvnení aj klasickým Heavy Metalom. To cítiť aj zo spomínanej kompozície aj z veľkolepých až monumentálnych sól a vyhrávok, všetko toto u nich funguje ako dobre namazaná mašina. Z tohto dôvodu ani neviem vyzdvihnúť najlepšie skladby. Je evidentné, že títo Švédi si dali záležať na všetkom, stále udržiavajú poslucháčovu pozornosť v maximálnom strehu, stále je tu nejaký chytľavý riff, moment, sólo, výpady tempa, akustické doprovody či klávesové podmazy. V každom jednom songu sú extra silné pasáže, ktoré sa vám zavŕtajú do hlavy ako guľka, každú skladbu si vybavíte v mysli už na základe názvu. Za to môžu refrény, ktoré sú pre švédske melodické kapely priam fatálne. Vyzdvihol by som trebárs Dr. Death, Six Feet Under, Demon Mind, We Arise, Thank You God či In Cold Blood čo je aj pôvodný názov kapely pred tým než sa premenovali na RAISE HELL. Ďalšia vec, na ktorú dbajú, je variabilita, skladby si nie sú až tak podobné aby sa zlievali do jednotného celku, v každej znova nájdeme momenty, ktoré nie sú zas v iných skladbách. Kapela určite neupadá ani po vokálnej stránke, Jimmy si odvádza svoju prácu tak, že v takomto druhu hudby si ani neviem predstaviť profesionálnejší prístup. Jeho hlas je vybrúsený niekde medzi agresivitou Thrashovej surovosti a sem tam priškripne hlasivky do Blackového krákania. Vlastne vokál je tak perfektne vyvážený, že ťažko povedať či je viac Thrashový alebo Blackový. Miestami evokuje vokály At The Gates, inokedy Dissection či ranný Kreator. Jimmy sa vie ukážkovo vložiť do atmosférických riffov a prispôsobiť emócie tak, aby skladbu pozdvihol, taktiež frázovanie je bezchybné a trefné v každom okamihu. Pri tomto mojom výklade by sa mohlo zdať, že album by mal zabodovať u mnohých fanúšikov hlavne švédskej melodickej školy, sám neviem prečo však túto kapelu mnohí buď nepoznajú, alebo ignorujú. Stavím sa, že ak by takýto materiál nahrala nejaká slovenská kapela, veľa domácich fans by šla do kolien, primálo na Švédsko a nadštandard na Slovensko? Nepovedal by som. Možno by kapela spravila dobre, keby do svojho Thrashingu zasadila ortodoxnejšie Blackové alebo Deathovejšie prvky a stali by sa tak viac „zlými“, no potom by z môjho pohľadu stratili to svoje osobité kúzlo. Taktiež je, alebo by bola zaujímavá otázka, či tento materiál „Written In Blood“ nie je náhodou lepším alebo rovnocenným albumom napr. k takému „Reinkaos“ od Dissection. Hm, ťažko povedať, nechcem určite zhadzovať alebo podceňovať „Reinkaos“, no myslím, že RAISE HELL by si zaslúžili väčšiu pozornosť na to ako a akú hudbu tvoria. V súvislosti s touto nahrávkou ma napadla aj určitá spojitosť s ďalšími švédskymi kapelami ako Gardenian, Godgory, staré Arch Enemy, starý In Flames, Dark Tranquillity, ale len v rámci ohromujúcej melodiky.