RITUAL DEATH „Ritual Death“, Terratur Possessions, EP´16, NOR

Nie je nad to hrabať sa v hlbočinách najpodzemnejších kapiel okultného podhubia a natrafiť na kapelu z ktorej mi padne sánka až na zem, už xy krát sa mi niečo takéto stalo. Pamätám si ako som úplne náhodou dávno objavil napr. Necros Christos a to som skoro nerozdýchal, dnes patria medzi ikonické kapely a vznikajú kapely im podobné. Dá sa povedať, že práve nórsky akt RITUAL DEATH tak trochu znejú podobne, ale to môže byť úplná náhoda, podstatné je to, že táto temná kapela vydáva unikátne materiály a snáď by som mohol ešte spomenúť, že všetci traja členovia pochádzajú z mystických Mare, ale aj ďalších sofistikovaných spolkov ako Kaosritual, Dark Sonority, One Tail, One Head a ďalšie. Doteraz toho RITUAL DEATH mnoho nenahrali, v podstate tu máme prvé EP „Ritual Death“ a splitká s 13th Moon a Aosoth. Každému, kto všetky tieto mená pozná, je už jasné, že toto bude kruté a fascinujúce zhudobnenie rituálu smrti a ďalších mystických tém o ktorých by sa malo skôr mlčať, alebo ich držať pod pokrievkou pre zasvätených. Takže čo to hudobne RITUAL DEATH je? Ich hudba je prepracovaným systémom okultného zvukového riadenia a zhudobnenia nečistých rituálov. Od takýchto borcov nemožno očakávať žiadne bezduché bububu, ale autentické pochmúrne a pohrebné rituály, príliš nebezpečné pre náhodných, alebo začiatočníckych adeptov magickej sonickej praxe. To o čo sa mnoho kapiel pokúša, preniesť do svojej hudby oný triumfálny pocit smrti v najodpornejšej forme, to RITAUL DEATH robia s úplnou prirodzenosťou. Z ich hudby rovno dýcha smrť priamo na krk každého z vás, zaznamenáte to tak, že ucítite silné zimomriavky na krku, alebo chrbte, ak si „Ritual Death“ pustíte vo vhodnom prostredí, či už v tme osvetlenej pár sviecami, pričom zrkadlo a lebka môžu byť prítomné pre vyvolanie ešte zhubnejšej atmosféry, alebo na nejakom pochmúrnom mieste, či už starom cintoríne, schátralom dome, môžete pocítiť veľmi negatívne emócie hraničiace so šialenstvom. Ono tá nekontrolovateľná a nebezpečná aura srší z ich hudby už aj za bieleho dňa, nie to ešte keď vytvoríte podmienky pre dotvorenie ešte ohromujúcejšej atmosféry. Riffy nie sú nijako extra prepracované, alebo ťažké, no v harmonickom systéme vytvárajú bizarné obrazce na oltári smrti. Takto nejako má znieť zhudobnená smrť a privodenie ďalších následkov rituálu, naozaj škaredé a strašidelné odkazy z druhej strany, večné prenasledovanie tieňov počas ďalších nocí, ale aj v snoch. Silnú úlohu tu hrajú prazvláštne klávesy, pripomínajú odvrátenú stranu klasických organov, znejú oplzlo, záhadne a melódie z nich skvele korešpondujú s mŕtvolnými riffmi. Väzby medzi oboma nástrojmi sú ako dýka a kalich, fascinujúce a ohavné zároveň. Dôležitú úlohu hrajú bicie vytepávajúce čierny rytmus, hra Nosophorosa je taktiež v súlade s celým rituálom, často pomalé témy dotvárajúce pochmúrnym odkazom a záhrobnou estetikou prilievajúc výbušnú zmes do celej tejto tragickej pohrebnej hranice. Ešte sa musím zmieniť o dominantnom vokále Luctusa, ktorého výkon si zapamätáte na dlhé časy. Jeho prejav je rozhodujúci a smer určujúci, slová sú správne volené aby dosiahli najmystickejšie aspekty pre vytvorenie toho, o čom RITUAL DEATH je. Len sa započúvajte ako zdôrazňuje slová v prvej Goat. Ritual. Sacrifice, tomuto hovorím autentické precítenie rituálnych a zaklínacích slov, ktoré budú mať neblahé účinky na obeť. Celá táto príšerná mozaika je prepracovanou formou na dosiahnutie najmŕtvolnejšieho pocitu a snáď pomôckou k niektorým praktikám čiernej mágie. Skladby sú zásadné, silné ako vyleštená oceľ v ktorej sa odrážajú čierne plamene, presne tento typ hudby musí spraviť dojem na každého človeka, ktorý hľadá tajomstvá smrti a je fascinovaný fenoménom thanatológie.