„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
RITUAL DEATH netreba nijako obzvlášť predstavovať, nórska okultná zvrhlosť v ktorej pôsobia členovia niektorých významných Nidrosian BM kapiel. Doteraz nevydali žiaden plnohodnotný materiál, iba EP a splitká. To, čo nemožno tejto kapele vôbec uprieť, je silná autenticita a odtlačok zla v podobe ich hudby, atmosféry, výrazu a fanatického oddania sa čiernemu žánru. Stačí len letmý posluch prvej skladby Ritual Death a už vám za chrbtom horia sviece a lebky sa pretáčajú na temeno. Čerň a nebývalý zápach sa za tejto kapely vyparujú s takou istotou ako smrť pre každého živého tvora. RITUAL DEATH pôsobia absolútne dominantne, odhodlane, ich hudba je pravým vzorcom pre vzývanie smrti a bez problémov ju môže použiť pri magickom útočnom rituáli, či inkantácii. Celé to pôsobí akoby nenahrávali jednotlivé stopy v štúdiu, ale ako živá nahrávka zo skúšobne. Samozrejme presnosť je dodržaná, no nie je tak profesorská, presne takto si predstavujem čisté a maniakálne zaobchádzanie s formou podania. Práve pre toto mám pri počúvaní na chrbte zimomriavky a v mentálnom projektore absolútnu smrť. Melodicky nie sú príliš košatí, no výraznosť a hrubosť sú typickou charakteristikou ich harmónií. Skladby majú provokatívnu silu, drviace účinky na psychiku a za oponou to, o čom mnohé kapely môžu len snívať. Keď si toto pustíte, musíte cítiť zápach, musíte cítiť odpor, musíte vidieť vlastnú krv stekajúcu po lebke, musíte padať do hlbín deštrukcie, ale aj zrodu, musíte vstúpiť hlboko do svojho vnútra. Riffy sú stále jednoduché, no geniálne pulzujúce a silne účinné, nemôžem im vytknúť vôbec nič, len sa predávkovať hrôzou a beštiálnou ničotou na krídlach šialenstva. Prvé dve skladby sú tak nečisté ako ošťaté hostie, nemilosrdné a zomierajúce! Pri niektorých slovách, ktoré Luctus vyslovuje, sa až dych zastavuje, jeho frázovanie je správne rozložené, dramaticky účinné, magicky pôsobivé. A to počítam aj jeho rôzne výkriky, alebo rytmické parádičky, ktoré jedovato vsádza do stoptiemov a podobne. Jeho hlas je uctievanie a vzývanie, dobrá farba hlasu a zbytočne netlačí na pílu, je obrovským zážitkom sa zamerať len na vokálne partie. Do skladieb sú napasované rôzne klávesové chorály, tie udržujú mieru napätia ešte vyššie a koncentrácia zla sa stupňuje. Ďalšie dve skladby Luciferian Pyre a Ritual Murder (Mark of The Devil) sú otvorením brán, hotovým rituálnym úkonom s čiernou procesiou. Sú ešte lepšie ako prvé dve, atmosféra sa ešte viac zhusťuje a krv je už naozaj všade. V riffoch je cítiť dávenie morbídneho duchovna, pohltenie tmou a útok rohatých bytostí. Najlepšou skladbou je z môjho pohľadu práve posledná, pri nej ma chytajú mrákoty a fantazmagórie. Tu sa vybičovalo všetko najlepšie čo v RITAUL DEATH je, škaredosť, odpornosť, nebezpečenstvo, výstraha, smrteľná hrôza, vyčerpanie, mŕtvolná existencia. Toľko okultného stresu a vyžarovania pokope je umením v umení, hm, ja viem, samé superlatívy v recenzii, no nemôžem si pomôcť. „Ritual Death“ je prísne magické dielo v ktorom je treba počúvať ďalej za hranice hudby, posadnutosť smrťou a ničením. 
RITUAL DEATH „Ritual Death“, Terratur Possession, EP´18, NOR


4/16:58/ 10                                            Mortuary


https://ritualdeath.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]