RITUAL LAIR „Mother of Misery And All Repugnance (Diabolo Intervale)“, Godz ov War Productions, EP´17, POL

Najskôr si poďme predstaviť RITUAL LAIR ako kapelu, ide o projekt LWN z poľských Kingdom a D.S.S. z Bloody Cryograph, či Freezing Blood a ďalších. Mimochodom aj D.S.S. sa mihol v zostave Kingdom, ktorých by ste aspoň trochu mohli poznať, ide o undergroundovú Death Metalovú mašinu z Poľska. Títo dvaja starí mamľasi sa rozhodli, že sa veľkým oblúkom vrátia o nejaké tie desaťročia hudobne a filozoficky späť, oprášia staré rifľové vesty a bundy, roztrhané rifle, nasadia masku kata, pridajú nábojové pásy a budú pľuvať síru a chľastať všetko s obsahom nad 51% percent! Samozrejme popri tom oprášia nástroje a diabolským spôsobom z nich vytvoria bezbožné pomätenosti pre pár maniakov. Dnes je celkom in vracať sa do 80tych rokov ku kapelám ako Motorhead, Sodom, Venom, Mercyful Fate, Celtic Frost a podobne, ale ako sa vraví, každá vlna sa časom vracia a navyše je to aj revolta voči modernému Metalu, ktorý už s pôvodnými tradíciami nemá nič spoločné, ba dokonca často znie príliš vyumelkovane, uhladene, nežne, často stráca pôvodnú myšlienku chaosu, rebelstva a temnoty a stáva sa z toho akýsi shit pre decká, ktorým sa páčia zbustrované technické a corové nezmysly. Ak ste podobného názoru, mali by ste zbystriť a zamerať svoje oči aj uši na túto kapelu. Doteraz vydali demo „13 Candles“, splitko s Deadly Frost a EP „Morbid Ritual of The Insane“ z roku 2012. Až teraz po piatych rokoch vypúšťajú ďalšie kazetové EP nazvané priam až Metlovo honosne „Mother of Misery And All Repugnance (Diabolo Intervale)“. Je to rezanica Rock ´N´ Rollového špinavého Black Metalu zahratého s najvyššou úprimnosťou a pravou podstatou Metalu ako takého. Týchto 6 skladieb slúži na to, aby vám zlámali väzy a pretiahli vaše uši ostnatým drátom, nebojte, vy to však prežijete, pretože vaša nátura je podobná a ohavná. Riffy sú monštruózne a hrdzavé, tu ide predovšetkým o skvelú kompozíciu a chytľavé gitarové linky, tie ale musia mať dostatok šialenstva a večnej špinavosti, netreba sa s ničím extra párať, prekopávať a premýšľať, treba to len zo seba vyvrhnúť tak ako to duša posadnutá starým Metalom chce a potrebuje. Presne tento prístup RITUAL LAIR majú, riffy sa valia ako padajúce skaly, sú neúprosné a divoké, necítiť v nich vypočítavosť a prvoplánovosť, je to niečo akoby ste do Motorhead riffov a Venom riffov vliali liter benzínu a škrtli zápalkou. Skladby nepoznajú akékoľvek zľutovanie, začínajú hneď frenetickým tempom, riff prúdi primitívnou formou rýchlo vpred aby nasledoval ďalší a ďalší, nič pritom nepôsobí ako náhodná spletitosť, alebo chladná nudnosť. Ich rýchlosť v tempách je skvelá, neženú to ani príliš rýchlo ani trochu pomalšie, občas síce zájdu do o niečo pomalšieho teritória ako napr. v skladbe III, ale celkove je tvorba tohto komanda drsná a sterilnejšia. Zásadné sú refrény, sú zapamätateľné, no nie lepkavo melodické, majú správny drsniacky podtón a vokály sú jedinečné. Páči sa mi keď idú 2 vrstvy vokálov, jeden jedovatejší ako druhý, obaja spievajú spoločný text a vytvára to perfektné Metalové vibrácie lahodiace starým ušiam. Basová gitara musí hučať tak, akoby sa snažila prelomiť gitarovú pečať, drnčanie vôbec nie je na škodu, hlavne sa s tým nepárať. Netreba viac čo písať, každý kto po takejto hudbe baží, sa určite v týchto riadkoch vzhliadol a vie, že to bude mastenica, síce nejde o jeden z najlepších materiálov tohto roka, no presne takýto by Metal mal byť.