„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
O albume „Zjevení“ sa určite popísalo stohy papiera, možno by to bolo aj na menšiu knihu, preto nejdem k recenzii pristupovať nejakým historickým spôsobom a pripomínať 100 krát pripomínané. Snáď len napíšem, o tejto kapele som sa svojho času prvý krát dozvedel z nejakých časopisov, matne si spomínam snáď na Rock & Pop, Mladé letá a podobné kúsky, no po vzhliadnutí klipu „Hrbitov“ (samozrejme v TV!) som konečne počul aj hudbu, ktorá doslova vyrážala dych. Šialený videoklip určite svojho času zapôsobil na všetkých vtedajších metalistov a odvážil by som si povedať, že práve tento klip a ich album „Zjevení“ zrejme mohol za ešte rozšírené pole metalistov. Tak spolu s Törr, Debustrol, Kryptor, Sax, Terminator, Svatý Vincent, Master´s Hammer a kopa ďalšími vznikla doba, na ktorú do dnes spomínajú snáď všetci, ktorí ju zažili a tá atmosféra a nadšenie okolo toho bolo niečo neuveriteľné! V tej dobe som si musel samozrejme objednať MC kazetu priamo od Zerasu a keď prišla kazeta na poštu, no čo budem hovoriť, to boli pocity aké človek snáď už ani dnes nezažije.
Do albumu vás vnesie jeden z kľúčov A. S. La Veya pomocou básnického prednesu Big Bossa, ktorý ho preložil do Češtiny a bez tohto intra si už len ťažko predstaviť počúvanie tohto kultu. Pamätám si ako som bez dychu počúval tiež začiatok titulnej skladby Zjevení, kde do akustickej gitary znova Big Boss šepoce tajomné slová o manželoch, ktorí obcovali s čiernou mágiou. Postupne sa pridávajú ďalšie nástroje až sa rytmika rozbehne a celá hudba sa otvorí ako stránky Satanskej biblie. Riffy ROOT v tej dobe neboli príliš melodické, skôr šlo o rytmické riffy, no dobre odohraté bicie a charizmatický Big Bossov vokál a s jeho na svoju dobu monštruóznymi textami dokázali vystrašiť každého poslucháča. Zvláštny je zvuk gitár, no na druhej strane tak typický pre svoju dobu, dominuje mu akýsi surový, ale aj plochý a dunivý sound, aký už dnes márne budete hľadať. Aralyon je gitarovo úplne iný, má zlovestnejšie harmónie, povedal by som, že morbídnosť sa tu vygradovala až na samotný vrchol hnusu, skúste sa hlbšie ponoriť do tej ohavnej melódie. To, že ide o Satanské dielo, je počuť už z diaľky, dramatický a hororový efekt v samotnom gitarovom prednese ako aj určité nebezpečenstvo s ktorým sa zahrávať neradno, znamená aj určitú obeť, to všetko ide aj z vokálu a vôbec zo všetkého, čo táto kompozícia ponúka. Výslech je dosť krátka, ale aj prísne rýchla skladba s pravou Black Metalovou diktatúrou, ktorá skutočne môže pripomínať výsluch zhudobnený pomocou ROOT, navyše Jirkove agonické výkriky ku koncu skladby a divné pazvuky šíriace sa počas skladby nepridávajú na pozitívnosti. Po výsluchu samozrejme logicky nasleduje trest: Upálení! Začiatok, kedy sa Big Boss zahral na sudcu jednoducho nemá chybu, toto všetko k ich debutu patrí, pôsobí to teatrálne, ale aj strašidelne. Skladba je rozdelená na dve časti, tá prvá pôsobí pochmúrne ako hmla tiahnuca sa cintorínom, riffy sú znova obrmorbídne, tú melódiu museli vydolovať snáď z čiernej zeme plnej červov a krvi! Dôkazom je, že ešte aj dnes pôsobí hrôzostrašne práve tak, ako staré horory, ktoré oproti dnešným moderným digitálnym trikovým chujovinám majú svoje absolútne čaro autentickosti. Skladba v určitom momente sekne tempo a príde absolútny zvrat, z pomalých riffov sa zjaví búrka nemilosrdných riffov, tempo sa stane divoké ako smečka vlkov a Big Boss predvedie úžasné dávivé divadlo tancujúcich tieňov. Píseň pro Satana sa snáď ani nepatrí predstavovať, je si asi ťažké predstaviť koncert tejto legendy kde by ju nezahrali. Začiatočný riff je ikonický, jednoducho vystavaná melódia opakuje chromaticky princíp a stredné tempo bicích len podporuje čierne jadro, v podstate vás táto melódia sprevádza úplne celou skladbou, čím sa zas odlišuje od všetkých ostatných. Čo sa týka textu, ten je úplne charakteristický svojej dobe o uctievaní Satana, čo iné by sme mohli od ROOT čakať? 666 otvára druhú stranu albumu, je to útočná skladba, ktorá sa tvári zlovestne a často býva coverovaná rôznymi BM kapelami z celého sveta. Aj v tejto sa nachádzajú riffy a beaty, ktoré skladbu odlišujú od všetkých ostatných, rozhodne patrí medzi najdivokejšie, najrýchlejšie a najortodoxnejšie skladby „Zjevení“. Po rýchlom výplachu prichádza 7 černých jezdcú, po tej búrke nastáva relatívny pokoj, kedy do akustickej gitary znova prichádza Big Bossove recitovanie, príbeh sa pomaly odvíja, no neveští nič dobrého. Takéto krásne chvíle a postupy si pamätám z rannejších období King Diamonda, myslím, že táto postava mala tiež reálny vplyv na ROOT ranných 90tych rokov. Skladba sa prenáša zo stredného tempa do besniaceho rýchleho, riffy sú viac Thrashové, sekané, no všetko pôsobí nadupane a kompaktne. Skladba sa však rýchlo skončí, tak ako aj beštiálne začala. Démon je skaza, táto skladba mi pripomína už ich ďalšiu nahrávku „Hell Symphony“ kde dominovala ešte vyššia rýchlosť než čokoľvek na „Zjevení“. Geniálne ale pôsobia snáď najpomalšie pasáže s elektrickou gitarou, tie presne kontrastujú s agresívnou polohou a to je ďalšia zvláštnosť a jedinečnosť prístupu v kompozícii albumu. Znamení je atmosféra sama o sebe, riffy sa derú spoza opony a roznášajú mátožné prikrádanie, v riffoch cítim silný feeling a pohrávanie sa s tajomnom, navyše text tiež dobre korešponduje s hudobnou výplňou a určite poteší dosť kvalitné sólo, ale aj Big Bossove hlboké ooooooo, takýto kúsok si dopriať ku koncu po všetkých hymnách, to len dokazuje silu „Zjevení“. Cesta skázy ukazuje zas trochu odlišný smer, hlavne rytmicky sa dosť odlišuje od ostatných, pochodové tempo a vokál je strašne čudný, ťažko opísať pocity, ktoré vo mne vyvoláva. Skladba pôsobí ako záver a vyvrcholenie, no po nejakej chvíli sa mení charakter a Black Metal sa rozpútava a utrháva z reťaze, surový rytmus a rýchlopaľba riffov s chaotickými sólami inšpirovanými snáď rannými Slayer. Big Boss použil na vokál echo čo spôsobuje zvláštny efekt a démonickejšie vyznenie.  Čo dodať na záver, debut „Zjevení“ je klasickým dielom európskeho Black Metalu, album mnohých kontrastov, rozdielnych skladieb, s analógovým prístupom k nahrávaniu, pritom stále hlboko ponoreným do najčernejšieho Metalového žánru. Má svoju vlastnú atmosféru, úplne inú než ďalšia porcia „Hell Symphony“, alebo „The Temple In The Underworld“ a to je sila, ROOT pri každom albume prišli s niečím iným, no „Zjevení“ zostane vždy ako určitá vstupná brána do ich hudobnej metodológie a vždy sa bude o ňom hovoriť, aj keď ROOT a my tu už dávno nebudeme.
ROOT „Zjevení“, Zeras, ´90, CZ


11/37:03/ -                                            Mortuary


http://rootan.net/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]