ROOT "The Temple in the Underworld", Monitor CD ´92, CZ

ROOT boli v začiatkoch tak aktívni, že vydávali album každý rok, rovnako ako King Diamond, ktorý určite patril medzi jeden z ich hlavných vzorov. Kapelu opustil ich dlhohrajúci bicman Rosťa "Black Drum" Mozga, ktorý ako prvý vystriedal Big Bossa za perkusiami. Jeho nástupcom sa stal istý René "Evil" Kostelňák a možno aj to bola príčina hudobnej zmeny. Asi málokto čakal, že ROOT prídu s takýmto epickým materiálom, bol to prelomový album, ktorý naznačil budúce smerovanie kapely a zároveň ukončil ich prvú kapitolu, pretože vďaka nezhodám medzi Big Bossom a Blackoshom sa na pár rokov tvorivo odmlčali a dokonca sa na istý čas aj rozpadli. Táto 4 ročná pauza spôsobila útlm okolo kapely a mnoho fans ich prestalo sledovať. Posledný krát točili v známom ostravskom štúdiu Citron, kde vzniklo veľa kultových nahrávok a vytvorilo typický starý český zvuk. Síce už nebol tak surový a napáchnutý satanistickým odérom, ale stále dostatočne analógový a potemnelý, Jirka začal používať viac hlasových polôh a celkovo sa snažili byť pestrejší. Už sa to nehemžilo Luciferom, Belzebubom ani Satanom za každým rohom, ponorili sa viac do mystických chodieb chrámu v podsvetí. Obal nakreslil Jiří Šujan a presne vystihuje hudobnú aj lyrickú koncepciu, istý náznak satanizmu zostal, ale mystika jednoznačne prevláda. Hudobne sa začali vzďaľovať klasickému Black Metalu, pretože pridali oveľa viac vplyvov. Ťažko presne definovať štýl, ktorým sa tu prezentujú, možno to bol aj zámer aby ich nikto nedokázal niekam presne zaradiť. Okrem iného sa v predošlých rokoch začali Bathory venovať svojim epickejším dielam, takže toto bol zrejme smer odkiaľ vietor fúkal. Melodickejší spev, akustické vyhrávky, tajomná mrazivá atmosféra, spomalenie a uvoľnenejšie riffy boli znaky identické pre obe kapely. Takisto Švédi Candlemass museli mať na nich obrovský vplyv. Veľa napovedalo už intro, kde za zvukov hromu hrá zaprášený klavír tajomnú melódiu mesačnej sonáty a jediným zdrojom svetla je plápolajúca sviečka, alebo blesky spoza okna. Na stene visí starý popraskaný obraz L.V.Beethovena a iba tancujúca záclona naznačuje, že vonku fúka búrlivý vietor. Potom už nasledujú 3 najsilnejšie vypalováky, k tretiemu Aposiopesis dokonca natočili aj klip. Prvú stranu zakončuje inštrumentálka The Solitude s chladnou klávesovou melódiu a druhú otvára zvláštna Voices from..., ktorú naspieval sám Big Boss s tak temnou melódiou, že ani King Diamond by sa za ňu nemusel hanbiť. Ten mal na debute veľmi podobný názov inštrumentálky, Voices from the Past. Veľmi zaujímavý text má ôsma The Old Ones, kde si Jiří Valter vyskúšal zablúdiť do oblastí Lovecrafta a Necronomiconu. Záverečná My Name dokonale uzatvára toto dielo akustickou baladou, ktorá tiež niečo naznačila. Big Boss si totiž o 2 roky neskôr založil projekt Big Boss, kde sa venuje podobným témam. Väčšinou sa pohybujú v stredných až pomalších tempách, len občas trochu zrýchlia, zrejme sa dosť inšpirovali Heavy a Doom Metalom zo severských krajín. Big Boss mal počas nahrávania 40 rokov, ale prvý krát tu dokázal, že vie spievať aj melodicky, meniť všetky možné aj nemožné polohy, snažil sa prekonať sám seba. Asi len ťažko by si ho niekto pomýlil s niekým iným, to je pri vokalistoch najpodstatnejšia vec. Oproti minulosti sa zmenila aj štruktúra skladieb, teraz sú o dosť prepracovanejšie, pridali viac sól, v rámci mystického Metalu sa snažili byť čo najpestrejší, ale Black Metalová atmosféra sa tu vznáša stále. Aj keď sa zdá byť album hudobne epický, v skutočnosti nie je koncepčný, každá skladba je samostatná jednotka. "The Temple in the Underworld" osloví každého, kto má rád ťažké gitary, pestrosť a mystickú atmosféru. Neskôr vyšlo ešte viac reedícií s rôznymi bonusmi, ale toto je základný kameň, kde začali ROOT skúmať nové potemnelé územia s rôznymi nástrahami.