ROTTING CHRIST „Rituals“, Seasons of Mist, CD´16, GRC

Hnijúci Kristus je v zásade veľmi aktívna kapela, stále sa snažia držať krok aby kapela stále šliapala, stále vydávajú nejaké veci, rarity, po každom albume turné, je to dobre namazaný a rozbehnutý stroj a hlavne legenda. ROTTING CHRIST mali už kvalitné meno na začiatku svojej kariéry, no ich meno začalo mať čistý cveng až niekedy v 90tych rokoch, keď po mnohých demách, EPs a podobne začali vydávať albumy. Vždy boli vlajkovou loďou gréckej temnej scény spolu so Septic Flesh, Nightfall, alebo Varathron. Sila gréckej scény je aj v tom, že všetky tieto legendy fungujú bez problémov dodnes a stále vydávajú zaujímavé veci. ROTTING CHRIST zo začiatku hrali ortodoxnejší Black Metal gréckeho strihu, no postupne sa prepracovali k dajme tomu Dark Metalu, kde tu okoreneného ich vlastným folklórom, texty plné mystiky, mytológie, mágie. „Rituals“ je už ich v poradí dvanástym albumom, klobúk dole. Novinka sa pohybuje niekde tam, kde skončil ich predošlý album „Kata Ton...“, čiže jednoduchý a atmosférický Metal s podivnými pocitmi, silným dôrazom na vokály a emócie v nich. Aj keď Gréci pracujú s hudobným minimalizmom, stále dokážu priniesť silné námety a ich skladby môžu byť bez problémov soundrtackmi pre rôzne staré a temné zabudnuté kultúry Európy. Páči sa mi, že chlapi sa na rozdiel od Septicflesh nepustili cestou symfonického experimentovania, aj keď ich hudba tiež nesie určité experimentálne povahy, ale skôr v rámci etnologického ponímania. Pokiaľ by sme sa fakt pozreli na techniku hrania, skladby sú vystavané úplne jednoducho, až prehnane jednoducho s tým, že mnohé začínajúce kapely dokážu hrať podstatne zložitejšie a technickejšie. No ROTTING CHRIST majú každú jednu skladbu vypilovanú do detailu a hlavne z každej vyžaruje silná energia, temné vizionárstvo a akási zvláštna magická aura. Dokážu to navodiť aj pomocou obyčajne sekaných gitár a najjednoduchšími tempami bicích. Sú si istí každým gitarovým motívom, pretože po vypočutí sa vám zareže hlboko do mozgovej kôry a nepustí, akoby do vás pozapichovali tisíce rybárskych háčikov na silonových lankách. Zoberme si už len takú skladbu ako Apage Satanas, ktorá je vystavaná len na bubeníckom rituálnom tempe kde celú atmosféru tvoria len vokálne linky, tej skladbe fakt nič nechýba. Je originálna, má náboj a pôsobí rovnako nebezpečne ako aj ich gitarové veci. Vokály všeobecne sú pre túto kapelu veľmi silným nástrojom z rôznych hľadísk, využívajú ich aj ako divadelný prvok, ktorý má fakt už niečo spoločné aj s „hereckým“ výkonom, taktiež spĺňajú rituálny charakter, rôzne interpretácie odriekavania až mantier. Samozrejme aj po umeleckej stránke sú vokály pôsobivé a navyše chlapi použili na novinke mnoho rôznych jazykov, dokonca aj jeden z najstarších, Sanskrit, všetko toto vplýva na celkový výsledok albumu, na jeho charakter a silnú atmosféru. Pozvali si veľké množstvo hostí hlavne na vokály, tu spievajú rôzni speváci aby vždy konkrétni jazyk vyznel autenticky a čisto, preto tu môžeme počuť napr. aj Nicka Holmesa z Paradise Lost a ďalších. Z môjho pohľadu sa síce nebude jednať o jeden z najlepších albumov roka, ale aj napriek tomu sa jedná o špičkový album a rozhodne ma zaujal viac ako posledné dva albumy od Septicflesh. Skoro každá skladba prichádza s nejakým iným námetom, každá má inú atmosféru a rozpoloženie, no výsledok pôsobí ako kompaktný celok, takže nik nemusí mať obavy že by to bola prehliadka podivných skladieb, nesúrodosti a nevyváženia. Album dostal meno „Rituals“ a skutočne sa celým albumom ťahá desivá rituálna tajomnosť a mystérium prekliatia. Album vôbec nenudí a ponúka len temné zákutia do zákulisia temných myšlienkových pochodov všetkých tvorcov.