RUDE „Remnants“, F.D.A. Rekotz, CD´17, USA

S prvým albumom RUDE som sa dostatočne nezoznámil, no novinka „Remntans“ sa už nejaký ten piatok premieľa v mojich ušiach a moje sluchové receptory vravia jednoznačne áno! Kapela má dosť zaujímavú históriu, za tú dobu čo existujú sa už tri krát rozpadli a dali dokopy, no dúfam, že po tomto albume bude kapela plne funkčná už dlhú dobu. RUDE na mňa tak trochu pôsobia ako Skeletal Remains a podobné kapely, ktoré stavajú na základoch Death Metalu 90tych rokoch a robia to tak skvele, že pri počúvaní aj zabúdate dýchať a vraciate sa o pár desiatok rokov späť do doby, kedy ste pásky Death Metalových kapiel dostali aj v novinových stánkoch! Je tu ale jeden háčik a tým je uctievanie viacerých kapiel, predovšetkým starých Pestilence hlavne z obdobia „Mallevs Maleficarvm“, ale aj novšej tvorby. Ďalej je viac než počuteľné, že RUDE si hovejú aj v skorších Morbid Angel, hlavne „Blessed Are The Sick“, taktiež ich nadchýna jediný album Disincarnate „Dreams of The Carrion Kind“, ale cítiť tu aj Hellwitch a pár ďalších. Je to škoda, že kapela neprišla s niečím inovatívnejším a zaujímavejším, na druhej strane Death Metal uchopili ako majstri a hrozia príliš vysoko zdvihnutým ukazovákom. Kapely z ktorých čerpajú, sú všetko moje veľké srdcovky a tak mi tento ich kokteil smrti akosi zachutil. Materiál by sa určite nestratil ani v rokoch 90tych, až na to, že v tej dobe bola skoro každá kapela sama sebou, dokonca aj tie menšie mali svoj vlastný štýl. Dnes RUDE vyznievajú tak trochu ako retro nostalgia, no pôjdete z toho do kolien. V prvej skladbe Torrent To The Past krásne dorážajú riffy ako vystrihnuté z „Blessed Are The Sick“, dostali tam tú pravú esenciu a atmosféru. V druhej House of Dust sú snáď najhustejšie riffy z celého albumu, tu zas viac preráža Pestilence a túto skladbu môžem počúvať stále dokola. Takto by sme mohli pokračovať do konca albumu. Chlapi nie len že počúvajú veľa Death Metalových kapiel, hlavne tých, ktoré boli technicky vyspelejšie, od nich prebrali aj dobré fígle, ale aj pocity, ktoré má Death Metal obsahovať, košaté kompozície, strašidelná atmosféra, perfektné rytmické výstavby a ďalšie atribúty. Od Pestilence aj Morbid Angel si zobrali aj disharmonické parádičky, rôzne proti riffy, padajúce harmónie, no v sólach sú jednoznačne Mameliovskí. Tak surrealistické sóla som nepočul od dôb „Testimony of The Ancients“, až ma odvalí pri niektorých, neskutočne dobre zahraté, skomponované s atmosférou až máte chuť skočiť do bezodnej čiernej jamy! Ešte nikdy som nepočul hrať niekoho tak podobné sóla ako Patrick Mameli, tu to máte podané na striebornom podnose. Táto zmes Death Metalu a Thrash Metalu je ukážková, nenájdete tu ani náznak po brutálnom Death Metale, klepačky sú správne rýchle, Chad to s rýchlosťou nepreháňa a hrá skôr s citom, parádne sú jeho prechody a hra s kopákmi. Dobre včleňuje všetky údery do dynamických riffov, drží nahrávku v toku a dokonca ju až šperkuje. Vokál Yusefa je presne na rozhraní Patricka Mameliho a Martina Van Drunena, ale mojim odhadom to viac vidím na Patricka. Frázuje presne ako na debute „Mallevs Maleficarvm“, absolútne nechápem ako svoje hlasivky vyšteloval do tohto módu, no výsledok je bezkonkurenčný. Možno ani Patrick by to už takto majstrovsky nedal. Na druhú stranu musím kapelu znova trochu skritizovať za prílišné ovplyvnenie starými klasikmi, škoda, že sem nezaradili viac vlastných prvkov a nápadov, ak vie kapela akou je RUDE takto fantasticky hrať, zobrať si niečo od starých majstrov a podať to s tak autentickou atmosférou, mala by byť schopná aj vlastnej kreativity. Možno RUDE slúži práve pre účel oprašovať čo najvernejšie hrôzostrašné a beštiálne riffy a vzdať tak poctu vyššie uvedením kapelám. „Remnants“ obsahuje skvelú inštrumentálku ReBoot, ktorá má naddimenzionálnu atmosféru, veľmi mi pripomína harmonicky Pestilence, ale ku koncu skladby prejde do teritórií Morbid Angel, napr. In Remembrance, alebo Desolate Ways. Úžasný album plný nostalgie, temnoty, strhujúcich riffov a hororovej atmosféry.