RUIN „Spread Plague Hell“, Necro One Records, Demo ´15, USA

RUIN z USA vznikli ešte začiatkom 90tych rokov, teda úplne presne v roku 1990, kapela nemala dlhé účinkovanie a po jedinom deme „Sickening Ruin“ ´91 to zabalili. Až teraz po 25 rokoch (od vzniku) sa znova dávajú dokopy aby mohli natočiť ďalšie demo „Spread Plague Hell“. Tých 25 rokov je veru ukrutne dlhá doba, no na zvuku a hudbe sa nijako nepodpísala. Tento ohyzdný materiál znie presne ako keby vznikol v 90tych rokoch. Chlapi teda vsadili na svoju pôvodnú auru a stále drvia jednoduchý ťažký Death Metal s pomalšími alebo strednými tempami. Kapela sa mi ťažko prirovnáva k nejakej veličine, nemajú nič spoločné ani s Deicide, Cannibal Corpse, Entombed, Morbid Angel, skôr majú pocitovo blízko k nejakým fínskym Death Doom aktom ako Desolate Shrine, Desecresy, Ascended a podobne, ale RUIN sú zas predsa len trochu inde. Je zaujímavé, že v ich hudbe nachádzam aj podobne krvavé stopy ako u druhého albumu Impetigo „Horror of The Zombies“, teda cítim tam aj nejaký ten pomalší atmosférický Grind Core. Demo obsahuje len štyri skladby a nemá ani 15 minút. Hudba tohto telesa je založená na dosť jednoduchej melodike a práve tá mi často pripomína Impetigo, taktiež vokál Mihaila je poriadne nabobtnaný či bublajúci. Ide o poriadne hlboký perverzný murmur vznikajúci niekde v brušnej dutine, toto mrmlanie sa dobre hodí do takto postavenej hudby a má aj svoju atmosféru. Vokalistovi je napriek tejto extrémnosti dosť dobre rozumieť, krásne počujete všetky slová. Gitary sú postavené veľmi jednoducho, žiadne stopy po nejakej technickej vyspelosti, zväčša vypúšťané alebo sekané riffy, ktoré často medzi sebou nezavádzajú neľútostné súboje. Väčšinou hrajú buď tie vypúšťané atmosférickejšie, alebo násilnejšie sekané. Celkom prekvapilo sólo v prvej skladbe Perverted Lunacy, to je zahraté celkom technicky a obstojne, v dvojke Massacre of Flesh And Bone sa zas opakuje jednoduchá melodická sólo vyhrávka grotesknej tendencie. V trojke And Soon The Darkness zas pri začiatku skladby prekvapí pomalé, kvíliace temné sólo, ktoré je zas úplne iné než predošlé. A v poslednej The Final Bloodbath je sólo zas iného charakteru, rýchly prstolam z bizarnou klesajúcou melódiou. Ono celkove hudba RUIN je veľmi chytľavá, aj napriek jednoduchosti majú skladby silu a nebudete mať seba menší problém to napočúvať. Niekedy tu narážame na typické punkové tempo kopák rytmičák, kopák rytmičák, inokedy zas rýchlejšie tancujúce rytmy, ale núdza nie je ani o pomalé bahnité lepkavé tempá, kedy ide atmosféra poriadne do popredia. Gitary aj napriek ťažkosti znejú trochu sucho a ťažkopádne, no stále sú surové akoby kapela hrala na hrdzavých strunách. Kvalite zvuku nepridáva na čistote ani poriadne zbustrovaná basa, ktorú jednoducho nemôžete prepočuť. Tá nekonečne kopíruje základné melodické linky gitár, no vytvára efekt špinavosti, punkovosti a rebélie zvuku. Celkový zvuk dema je priam garážový, neuhladený a prirodzene analógový. Na svoje si prídu aj milovníci intier, tie vám navodia atmosféru mystiky ako napr. prvé intro kde znejú gregoriánske chorály, až po najperverznejšie intrá plné mučenia a hnusu, ďalšia paralela s Impetigo. Demo „Spread Plague Hell“ ma celkom milo prekvapilo, kapela aj napriek svojej ortodoxnosti a brutalite stále dokáže predchádzať od pomalých Death / Doom atmosfér cez perverzné punkové vypalovačky až po stredne tempové bizarnosti a stále mi to nepríde ako nejaký zlepenec. Síce nič nového to nie je tiež, ale bez problémov vás to prenesie o tých 25 rokov dozadu a vytvorí nostalgiu vo vašej duši.