RUINOUS „Graves of Ceaseless Death“, Dark Descent Records, CD´16, USA

Nepoznáte RUINOUS??? Ide o novú kapelu, ale o žiadnych začiatočníkov, prstom na mape musíte cestovať do New Jersey odkiaľ pochádza toto známe trio, a že prečo známe? Mená týchto maniakov vám budú asi trochu povedomé, Shawn Eldridge je známy hlavne z Abysmal Gate a Funebrarum, jeho doménou sú bicie. Najznámejšou tvárou je jednoznačne Alex Bouks gitarista, ten sa podieľal na tvorbe kapiel ako Incantation, Goreaphobia, Funebrabrum a bol aj živým hráčom v Master. Posledným do partie je Matt Medeiros, ktorý taktiež účinkoval u Funebrarum, takže toto je hlavná styčná kapela RUINOUS. Ak máte radi Funebrarum, až tak si na chuť neprídete, pretože táto eskadra si viac hovie v Death / Doome, ešte viac atmosféry a viac ťažkosti, po švédskych vykopávkach tu nie je príliš smradu. RUINOUS sa predstavili najskôr so singlom „Torn Forever From The Light“ a v prvej polke novembra im vyšiel u uznávaných Dark Descent debutový album „Graves of Ceaseless Death“. Je zaujímavé akými všakovakými vetvami sa vybral Death Metal, ale toto je prototyp klasickej Death / Doomovej kapely na spôsob Disma, Ghougotha, alebo fínske akty ako Rippikoulu, Krypts, Desecresy, Solothus a podobne. Títo Amíci sú dostatočne skúsenými hudobníkmi na to, aby vedeli akým smerom ich to ťahá, ako hrať tento odporný štýl pomalého a hnijúceho Death Metalu a ako svojou hudbou znepríjemniť poslucháčovi pocity. Musím uznať, že „Graves of Ceaseless Death“ je štandardná cesta tohto štýlu, valivé makabrózne riffy hučia niekde nad vami, do toho sú zasadené stredne pomalé bicie s presnými kopákmi a vokál je položený dosť hlboko, klasický, ale dobre zvládnutý growling. Takáto hudba musí mať predovšetkým atmosféru, ak by sa zameriavala predovšetkým na rytmiku, alebo techniku, dopadlo by to zle, atmosféra musí byt prvoradá a dominantná, čo sa u RUINOUS prejavuje kvalitne. Death / Doom je dosť špecifický úkaz na extrémnej prehnitej pôde, je to vlastne spomalený Death Metal kde sa kladie dôraz na ťažkosť riffov a pochmúrnu umrlčiu atmosféru. Tu sa žáner vetví na dve časti, určitá časť kapiel spadá až do Funeral Doomu a zostatok niekde do kategórie kapiel ako Asphyx, či Incantation, samozrejme RUINOUS sú druhým prípadom. Ich pomalé a zaťažkávajúce pnutia nie sú natoľko pomalé a pohrebné aby sa ich dalo označiť ako Funeral Doom. Predsa len ich hudba vykazuje omnoho rýchlejšie tendencie a dokonca ani po technickej stránke, hlavne v tých rýchlych úsekoch, nie sú úplne mimo. RUINOUS ale do žánru neprinášajú vôbec nič podstatné ani originálne, držia sa už klasických pravidiel, povedal by som až, že sú v tomto prísni a ortodoxní. Skladby na „Graves of Ceaseless Death“ sú dosť chytľavé čo je ďalšia nevyhnutná zložka tejto hudby, nemusíte mať obavy že by ste narazili o stenu a nevedeli sa pohnúť ďalej. To, čo môžem najviac na hudbe RUINOUS vyzdvihnúť, sú atmosférické a strašidelné momenty v gitarových harmóniách, ktoré sa nachádzajú snáď vo všetkých skladbách. Ani jedna skladba nie je takáto úplne celá, ale v každej sa vyskytne moment, kedy gitara vystrúha groteskný a ohromujúci riff, kedy sa riff otvorí, alebo zdvojí a vytvorí tak onú pozoruhodnú makabróznu atmosféru. V mnohých miestach skladieb prevažuje aj rytmická stránka čo nie je zlé, to sú skôr tie ortodoxné Death Metalové riffy, v pomalých až Doomových náladách sú to zas skazené melódie kde sa otvárajú viac melancholické nálady, ale práve v tých Death Metalových vedia niekedy vytvoriť zaujímavé mrazivé feelingy, ktoré ma zaujímajú najviac. Najdlhšou skladbou albumu je predposledná Through Stygian Catacombs, ktorá bez problémov presahuje desať minútovú časomieru, dokonca je ďaleko cez 11 minút, v tejto skladbe majú ešte viac priestoru na experimentovanie v pomalosti, skladba začína dosť obludnými pomalými riffmi, ktoré postupne nadobúdajú strašidelné kontúry a neskôr skladba prirodzene prejde do Death Metalového obludária kde sa začnú znova riffy krútiť do šialených a ohavných podôb. Ostatné skladby dosahujú klasických časomier okolo štyroch minút. RUINOUS disponujú variabilnejšou melodikou, ale všetka je temná, skľúčená, pochmúrna, strašidelná. Album ako taký je celkom slušný, je to dobre spracovaná nahrávka aj keď myslím, že napr. úroveň Incantation nedosiahnu nikdy, budú zapatrošení medzi undergroundovými zlovestnými kapelami a kde tu na nich nejaký poslucháč narazí a prekvapí ho záhrobná energia a žiariaca strašidelnosť v útrobách tejto hudby.