CRYPT INCURSION „Demo 2018“, Self Released, Digital Demo´18, NZL

CRYPT INCURSION je nová akvizícia z Nového Zélandu, konkrétne z Christchurch, čo je najväčšie mesto na Južnom ostrove na Novom Zélande. Samotnú kapelu tvoria dvaja neznabohovia, na gitarách a vokáloch D. Hames a na bicích J. Hubert. Doteraz nemajú vydané vôbec nič, takže úplná prvotina a o kapele je dosť ťažko niečo zistiť, aj keď majú fb a bandcamp, žiadne fotky ani bližšie informácie, to je ale výhoda, pretože o to viac sa môžeme sústrediť na samotnú hudbu. Ich hudba by sa dala definovať a klasifikovať ako Death / Black s vlastným prístupom. Demo obsahuje len dve riadne skladby The Great Mortality a Proliferation of Obscenities, takže sa pri nich zastavíme. Tá prvá začína pusteným gitarovým tónom z čoho sa dá usudzovať, že pôjde o dosť surovú a prirodzenú ukážku žánru. Keď sa gitary oprú do mohutných návalov monštruóznosti, môže sa vám stať, že vám toto komando rozbije lebku, alebo vtlačí do vášho tela odtlačok samotného diabla. Riffy, ktoré D. Hames používa, sú neuveriteľné, buď preferuje násilné a rýchle riffovanie, ktoré mne osobne pripomína najrannejšie Cryptopsy len v omnoho temnejšom háve, alebo sa hrá s pokušením zasekávaného spôsobu či pomalých bludných pomäteností, ktoré vytvárajú absolútny extrém voči rýchlym palebným riffom. Chlapi sa nehrajú na nič, ich hudba sa zdá, že bola nahratá priam naživo v štúdiu, ako im to vyšlo, tak je všetko zaznamenané a musím podotknúť, že veľmi kvalitne. Je to ako nával hrozivého hnevu a stelesnenie beštiálnosti s ponurými sekvenciami. CRYPT INCURSION majú v sebe skutočne niečo z dravosti ranných Cryptopsy, dokonca aj Hamesov vokál nemá ďaleko od chorobného reptania Lorda Worma na deme „Ungentle Exhumation“. No to je len časť ich štýlu, ale určite sa nesnažia kolegov z Kanady kopírovať, majú svoj vlastný modus operandi a ich riffy niekedy znejú ešte beštiálnejšie, pre zaujímavosť by som mohol spomenúť mená ako Corpse Molestation, alebo Bestial Warlust. Vôbec nepoužívajú gitarové sóla, na jednej strane škoda, na druhej si dokážu vystačiť s tým, čo ponúkajú. Gitary sú naozaj husto znejúce a ich mohutná stena je strašidelná. Riffy dobre na seba nadväzujú a tok si ide vlastným prúdom. Pri počúvaní mám prirodzený dojem, že táto kapela vie presne čo chce, ich hudba nie je žiadnym retro pátosom ani náhodnou dobre odvedenou prácou. V riffoch je toľko divokosti, no zvládnutej brutality a hrôzou vygenerovaných pocitov, že vás to zomelie. V prvej skladbe prichádza aj super pomalá pasáž, kedy temnota prelieza celým vašim vnútrom a pomaly vás rozožiera ako podivný červ. Zákerne vedené riffy nemajú nič spoločné s európskym štýlom, ale ani s klasickým americkým. Dvojka Proliferation of Obscenities jasne dokazuje, že jednotka sa nepodarila len tak, tomuto vravím riffy, ktoré znamenajú posadnutosť a mátoženie za horizontom všedného stredu. Chlapi majú víziu a dokážu ju plne preniesť do ohyzdných tvarov a farieb, rozsekajú vás účelnou agresiou, ale aj priamočiarou brutalitou, pritom nikdy nezabúdajú na prvok temnoty, ktorá je naočkovaná v každom okamihu. Obe skladby sú silné, rytmicky, atmosférou, autenticitou šialenstva, po hudobnej stránke cítim zápach originality! Ako čerešňa na spráchnivenej torte je na záver zaradená cover verzia od Belial Voices Beyond. Už pri nej je dobre počuť, že ju nehrajú ako oni, ale si ju prispôsobili do vlastného štýlu CRYPT INCURSION, klobúk dole! Toto krátke demo ma zlynčovalo ako tanková batéria, o tejto novozélandskej bande ešte budeme počuť, už teraz je mi jasné, že ich ďalšie nahrávky vydajú buď Invictus, Profound Lore, alebo nejaký podobný label.