„Mít rád lidi a milovat lidi to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
Uctievanie diabla je asi tak staré, odkedy vznikla prvá ľudská myšlienka na Diabla. Mnoho výtvarných, literárnych, hudobných, ale i iných umeleckých diel sa pokúsilo stvárniť túto tematiku a to spôsobmi najprecíznejšími, najsofistikovanejšími, no vždy tam musí byť akýsi prvok atmosféry, ktorý je pre nás podstatný. Hlavne výtvarné diela boli využité pre túto tematiku, od najprimitívnejších a najjednoduchších kresieb so silnou atmosférou až po najprepracovanejšie výjavy z ktorých mrazí. Prečo vlastne spomínam túto tematiku? Nuž, čo iné by mohlo byť myslené pod  názvom debutového albumu švajčiarskych SAMAEL „Worship Him“??? Kapela mala najväčší vplyv práve v 90tych rokoch minulého storočia, ich prvé tri albumy hýbali scénou a pokiaľ sa pozrieme na švajčiarsku Metalovú scénu, nebolo väčšieho mena okrem Celtic Frost / Hellhammer a Coroner. Vorphalack a Xytraguptor sú bratia a práve oni dvaja vytvorili toto monštruózne dielo. Black Metal v tej dobe bol veľmi zaujímavý, práve bujnela druhá vlna, no ešte stále boli prítomné dozvuky prvej, práve vychádzali najzásadnejšie diela zväčša vyletujúce z nórskych lesov, ale aj Švédska, Čiech, Poľska, Grécka a podobne. SAMAEL sa nesnažili prikloniť k severskej vetve, aj keď určité malé vplyvy možno nájsť, skôr ich inšpirovali kolegovia Celtic Frost, alebo Venom, teda vychádzali hlavne z prvej vlny, no vytvorili pritom niečo svojské, na základe čoho vždy túto kapelu rozpoznáte medzi tisíckami iných.
To, čo zdobí ich hudbu, je zaujímavý a zvláštny zvuk, ktorý si toto duo vytvorilo, už len ten je veľkolepý a mocný ako podstata Diabla. Síce bol dosť čistý, no s atmosférou a osobitosťou. Zvuk gitár je dosť ostrý a výrazný, bicie znejú unikátne, kopáky sú jednoducho uchu lahodiace a tvrdší rytmičák ako protipól boli skvelou kombináciou. Zvuk nebol príliš hustý, skôr všetky nástroje zneli dosť oddelene, no pre SAMAEL je to tak typické, ako rohy pre Diabla. Vždy keď prenikne prvá skladba Sleep of Death do éteru a rozoznie sa všetko, rozzvučí, je to magické a nostalgické! Tento album som počúval začiatkom 90tych rokov dosť intenzívne, mám naň len tie najlepšie spomienky a pocity. SAMAEL ťažili zo spomalovacích ťažkých riffov kombinujúc ich s nezvyčajnými tremolami. Perfektným dôkazom toho je napr. druhá skladba Worship Him, kde práve ťažkosť a zákernosť stredne pomalých sekaných riffov vytvára geniálnu hradbu zla a melodika sa obkrúca okolo vášho krku ako had. SAMAEL nikdy nepoužívali nejaké zložité riffy, alebo kompozície, no v tej jednoduchosti a primitívnosti hlavne na debute, dokázali vyťažiť maximum. Práve skladba spomínaná je toho priamym dôkazom, sila, osobitosť, originalita, kompozícia, atmosféra. Riffy sú krásne zložené, postupne budujú úchvatnú atmosféru, vygradujú ju až na pokraj šialenstva a pomätenosti. Táto je totálnou hymnou, len sa do nej poriadne zahryznite a pocíťte to mierne zrýchlenie v druhej polke, kedy po diabolskom muuahhh príde krásna rytmická pasáž do ktorej sa vždy ponorím s najväčším odhodlaním. Do pekla, toto je sila skladby, tie pocity, ktoré pri tom prežívam, sú vždy megalomanské, toto už nikdy nikto nezopakuje v takejto podobe a forme, toto je len jeden originál. Ale tým samozrejme nechcem povedať, že zostatok je slabší, ani zďaleka, celé dielo je mohutné a individualistické. Chcel by som ešte podotknúť, že duchovne k tomuto starému SAMAEL majú dosť blízko aj ranní Tiamat, niektoré veci od Alastis, Ancient Rites, Necromantia, alebo starý Rotting Christ. Všetky tieto spolky majú niečo spoločné, aj keď každá z nich je samorastom. SAMAEL sa sústredili na silné vyznenie riffov a budovanie dramatického efektu, ale aj rytmiky, je to tak priezračné, akoby ste pozerali priamo do očí Diablovi, úprimne a hlboko. Ich melodika je morbídna a skľučujúca, často používajú aj dlho púšťané gitarové tóny a to podotýkam žiadne fádnosti a nuda. Každá skladba je klincom do hlavy Boha, čisté rúhanie a uctievanie, cítiť niečo archaické, bezbožné, pohanské, zlo budiace a fantastické zároveň. Ďalšou brutálnou vypalovačkou je určite skladba Morbid Metal, tento termín je možno ešte viac vystihujúci ich štýl než Black Metal. Započúvajte sa do toho Celtic Frost kopákového tempa, okúzľujúce a novátorské zároveň, melodika prúdi priamym kanálom temnoty, harmónie sú tak prirodzené a desivé, no keď príde na refrén, kde Vorp spieva „Morbid Metal“, zimomriavky mám až niekde vo vnútri seba a následne tie klesajúce gitarové tendencie ma napĺňajú totálnou hrôzou! Je to ako tanec mŕtvych bytostí na kláštornom múre, len strieborná luna je svedkom a noc prikrýva všetko mrazivou tajomnosťou. Inštrumentálka Rite of Cthulhu, nepripomína vám to náhodou grotesknú a chorobnú harmóniu od Asphyx z albumu „Asphyx“? Tu vidno, odkiaľ aj títo Holanďania čerpali. Skladba je to síce krátka, no pocit totálnej priepasti a tmy sa dostaví pri každom počúvaní, tomu sa hovorí harmónia originál! Ďalšie skvelé tracky ako The Black Face, alebo Into The Pentagram (tá ťažkosť!!!) len potvrdzujú genialitu tohto diela, poctivý a ranný SAMAEL v najvyššej kráse a vznešenosti, estetika ponurého zla a primitívnej skazenosti, len zapáliť pochodne a vydať sa za daždivej noci k nočným čiernym oltárom a vstúpiť do podzemia tajným vstupom. Messenger of The Light a znova počujem to, čo neskôr po nich zopakovali Asphyx, len v Death Metalovom prevedení, za tieto hororové harmónie by si SAMAEL zaslúžili dostať prekliate metále od rohatého. Ďalšou inštrumentálkou je Last Benediction, jedna z najmorbídnejších melódii aké som mal možnosť vpustiť do môjho podvedomia, toto klávesové vyčíňanie, čo mi to len pripomína...smrť. Nekonečná hrôza a pád do temnoty, oslavujme! Posledná The Dark je skvelou bodkou za albumom, ktorý nemožno inak nazvať ako kult, hĺbka riffov v jednoduchosti, komplexnosť v harmóniách, vyťaženie všetkého čo sa z atmosféry vyťažiť dá.
Tento album bude nesmrteľný navždy, vždy bude stáť na čiernom piedestáli chorobných nočných môr a mrazivých snov smrti. Spomínam na časy, keď tento album sa točil v mojom prehrávači na kazety a všetko bolo akési temnejšie, no stále mám možnosť sa vrátiť pomocou „Worship Him“ a znova to všetko prežívať. Najlepší album aký SAMAEL vydali.


SAMAEL „Worship Him“, Osmose Productions, CD´91, SWI


10/41:07/ -                                                  Mortuary



https://www.samael.info/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]