SAMAEL „Blood Ritual“, Century Media Records, CD´92, SWI

S druhým albumom „Blood Ritual“ prichádzajú švajčiarski SAMAEL už rok po debute „Worship Him“. Intro Epilogue je len hovoreným slovom a prvou riadnou skladbou je teda Beyond The Nothingness. Ten úvodný riffing je samozrejme veľkou poctou pre Celtic Frost, ťažké, jednoduché, úderné a účinné. A nie len úvodný riffing, z druhého albumu ešte viac cítiť ovplyvnenie touto legendou, čo nie je nič výnimočné, zoberme si koľko českých kapiel sa snažilo hrať tiež ako Master´s Hammer. Skladba sa vlečie v o niečo pomalších tempách než tomu bolo na debute, ale toto spomalenie nebadať len v tejto skladbe, ale na celom albume. Na druhej strane cítiť, že sa riffy snažili ešte viac prepracovať a v niektorých detailoch ich dotiahnuť ešte do zaujímavejších kontúr. Čo je zaujímavé, SAMAEL vôbec nepoužívali gitarové sóla, skúšali skladby napísať tak, aby boli dosť pestré a kompozične bohaté a mnohým ani nepríde, že gitarové sóla tú nie sú. Po tých rokoch čo mám „Blood Ritual“ napočúvaný, si ani neviem predstaviť, že by tu Vorp hral nejaké divoké sóla, alebo melodicky vyšperkované. SAMAEL sa úplne sústredili na čo najsilnejšie vyznenie skladieb, síce prvým dvom trochu chýba silnejší refrén, no všetko vynahradili v After The Sepulture, kto by túto hymnu nepoznal? Ale aj Beyond The Nothingness a Posion Infiltration sú dobrými a klasickými vecami od tejto BM chásky. Riffy sú stále jednoducho skomponované a melodicky typicky Samaelovské, dôraz je kladený na zapamätateľnosť, ale aj na to, aby vždy vyznievali ťažko a s patričnou atmosférou. Na druhú stranu musím dodať, že nový materiál už nebol až tak strhujúci po všetkých stránkach ako debut, kde boli všetky skladby vyšpičkované do najmenších detailov. Taký návrat ku starým časom je určite ďalšia nasledujúca Macabre Operetta, zároveň aj najdlhší song z „Blood Ritual“. Silný je najmä preto, že je ešte zo staršieho obdobia než „Worship Him“, pochádza z druhého rovnomenného dema. Tu v atmosférickej rovine možno badať úplné sa ponorenie do strašidelných a pochmúrnych temnôt, zo skladby vyžaruje veľká charizma a mnohé riffy sú viac hlboké. Ak by boli všetky skladby na druhom albume v rovnakom duchu a kvalite, určite by bol „Blood Ritual“ ešte cennejším a uctievanejším dielom. Z toho mi celkove vyplýva, že SAMAEL boli najsilnejší vo svojich začiatkoch, ale nie že by sa časom radikálne zoslabovali, len ich ďalšie nahrávky už neboli tak charizmatické. Čo sa týka štýlovosti, je druhý album typickou cestou vytýčenou na debute, spoznali by ste ich aj na sto honov. Titulná skladba Blood Ritual rozdeľuje nahrávku presne na polovicu, a môžem povedať, že táto skladba je fakt výborná, má dobrý melodický spád a zapamätateľné refrény. V tejto počujeme úplne typické Celtic Frost tempá, ktoré tak dobre používali napr. aj Obituary hlavne na „Cause of Death“, aspoň vidno koľko veľkých kapiel sa nimi nechalo inšpirovať. Since The Creation...je prvou inštrumentálnou vecou z albumu, klávesové halucinácie spopod rúk Xy a do toho až kabaretne temný prejav hovoreného slova dodáva na atmosfére celého opusu. With The Gleam of The Torches tiež chýba nejaký výrazný refrén, podľa ktorého by ste skladbu identifikovali a pamätali si ju ako charakteristickú, ale riffy sú veľkolepé, duniaca basgitara tretieho nového člena Masmiseima je počuť široko ďaleko bez toho, aby ste sa museli výraznejšie sústrediť. Dá sa sledovať zaujímavá štruktúra a vývoj tejto veci, v druhej polke dochádza k zaujímavým zvratom a riffom, kedy táto časť vyznieva ešte pekelnejšie a ťažšie. Total Consecration je ďalším morbídnym opusom s priam až divadelnou makabróznou atmosférou na začiatku, temná hlboká melódia sa vznáša nad nami ako duch z nesvätého cintorína a slovný prednes Vorpa vám na chrbte vytvorí poriadne zimomriavky, práve skladby tohto rázu boli už akousi predzvesťou ich klávesového obdobia, ktoré ich ešte len čakalo, výborná vec! Zostáva nám predposledná Bestial Devotion, jedna z najťažšie znejúcich skladieb, sekané riffy a ich zvuk je ďalšia pocta pre CF, no neskôr sa skladba vyvíja k púšťaným a iným riffom, no i tak má celkove pomalší charakter a pitoreskné melódie pripomínajúce nejaký prastarý rituál s neblahými následkami. Melodika u SAMAEL je typická a melodramatická, viem si ich zblúdilé záchvevy predstaviť ako teatrálnu hudbu k Metalovo spracovanému Faustovi napr. Nakoniec nám zostáva ...Until The Chaos, ktorá vlastne nadväzuje svojim významom na Since The Creation..., tu tiež chýba určitá zaujímavejšia a dotiahnutejšia gitarová figúra, aj keď riffy samotné sú istotne dych berúce a sčernalé ako uhlíky v očiach Diabla. Obzvlášť niektoré riffy vybičovali určité pasáže ...Until The Chaos k fantazmagorickým zblúdilostiam.
Produkcia „Blood Ritual“ je o niečo svižnejšia a na svoju dobu modernejšia, no plynule nadväzujúca na debut, podobne zneli aj Obituary na spomínanom albume, myslím hlavne zvuk gitár. Debut sa im však nepodarilo z môjho pohľadu prekonať, no rozhodne sa tiež nemajú za čo SAMAEL hanbiť, podľa môjho skromného názoru ich druhý najlepší album a dnes ho už môžeme nazvať ako klasika svetového Black Metalu.