SANCTUARY "Into the Mirror Black", Epic Records CD ´90, USA

Je veľká škoda, že SANCTUARY sa rozpadli tak rýchlo, asi 2 roky po vydaní tohto druhého albumu. Potom už nevydali nič významné, okrem jedného live EP, ale na druhú stranu sa posilnila ich kultovosť. Debut považujem za silnejší, nie len preto, že mal špinavšiu produkciu, ale najmä pre ukrutne vražedné hymny, ktoré sa im podarilo ukovať. Točili ho ešte v rodnom Seattle, Washington s pomocnou rukou Dave Mustaina. Novší album sa rozhodli točiť v Los Angeles, Kalifornia, presnejšie v Sound City Studios kde namiešali oveľa čistejší zvuk. Toto štúdio nie je len také obyčajné, má totiž svoj genius loci. Točil sa tam kultový album Dio - Holy Diver, neskôr Nirvana - Nevermind, Slayer - Divine Intervention, alebo novšia Metallica - Death Magnetic. Technickejšia hudba vyžadovala aby bolo všetko lepšie počuť, no z dnešného pohľadu si zachoval aj čiastočnú špinavosť. V zostave neprebehla žiadna zmena, no album znie relatívne veľmi odlišne, je viac inštrumentálne zameraný a s debutom ho spája najmä Warrelov vokál. Keďže si už siahol na svoj výškový strop, tento krát sa pohybuje v "rozumnejších" hladinách. Samozrejme sa nebojí občas vytiahnuť tóny nahor, len to už nie je taká píla na uši ako na debute. Možno nie každý vie, ale kapela sa pomenovala podľa sci-fi snímku Loganov Útek (76), ktorý sa prekvapivo odohráva neďaleko Washingtonu v roku 2274 kde svetu vládnu počítače. Aj z hľadiska rýchlosti sa mi zdá tento album uvoľnenejší, celkovo asi viac premýšľali nad kompozíciou a všetkým okolo. Debut bol viac inštinktívny a prirodzený, tak ako to vypadlo z ich srdca. Hneď na začiatok zaradili najväčšiu hitovku Future Tense, ku ktorej nahrali aj klip. Ten sa samozrejme musel uchytiť na MTV v Headbangers Ball, ale celkove boli SANCTUARY vždy akosi v ústraní a nedocenení. Viac sa presadili skôr s Nevermore. Skutočný dôvod rozpadu bol tlak zo strany labelu Epic Records, ktorý ich chcel dotlačiť k rozmáhajúcemu sa štýlu Grunge a tým nastali medzi jednotlivými členmi konflikty. Myslím, že by to pre nich nebola správna voľba, takže rozpad bol určite lepší prípad. Ich Power Metal mal ďaleko od dnešného komerčného štýlu, atmosféra končiacich 80tych a začínajúcich 90tych rokov je cítiť za každým riffom. Koncepčne boli zameraní na rôzne témy proti politike, náboženstvám, ale aj temné fantasy v snoch. Ešte by som upozornil na posledný kus Communion, ktorý má tiež pomerne chytľavý refrén. Spomalenie so sebou prinieslo melancholický a epickejší feeling v prepracovanejších a hlbších štruktúrach. Vďaka tomu museli obetovať svoj povestný drive a energiu, no aspoň si zaručili odlišnosť po všetkých stránkach. Tento druhý album už skôr naznačoval budúce smerovanie Nevermore, ktorí vydali svoj debut o 3 roky neskôr po rozpade SANCTUARY. Keby aj toto bol ich debut, nebolo by to nič prekvapujúce, pretože tu už nedominuje tá stará mágia, je to viac o progresivite a technických postupoch. Občas počuť už aj vplyvy veľkých Thrashových legiend ako Testament, Overkill, alebo Metallica. Prekvapivo dobre je počuť basovku Jima Shepparda, je to možno najthrashovejšia vec tohto materiálu, oplatí sa zamerať na jeho prácu. Najvýnimočnejšia je ale vyzretosť a odvaha zapracovaná v jeho štruktúrach, najmä že sa nebáli napísať dlhšie, epické a rôznorodé skladby čo im zaručilo väčšie spektrum fans, nie len klasických thrasherov. "Into The Mirror Black" ponúka inteligentný, temný, heavy a melodický zážitok z počúvania. Týmto nastavili novú úroveň v Power / Thrash Metalovom chápaní, celkom progresívnu a s mnohými skvelými nápadmi oproti ostatným kapelám s ktorými hrali. Síce v zostave nie je uvedený, ale sóla im nahral Jeff Loomis, ktorý s nimi potom hral naživo, ako kapelu opustil gitarista Sean Blosl. Dodal im správny feeling vtedajšej doby. Jediná skladba, ktorá dosahuje úroveň debutu je úvodný Future Tense, ale po takom silnom debute sa ani nemožno diviť, že ho neprekonali. Lepšie je porovnať si ho s ostatnými prog Thrashovými bandami. Pre fans SANCTUARY určite povinnosť.