„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Tak novinka SARGEIST je čistý odpal na bránu, už pri prvom počúvaní je zreteľné, že „Unbound“ predstavuje prvoligový Black Metal bez zbytočných komerčných záťahov, len čistá nenávisť, odhodlanie a zúrivosť! Pokiaľ SARGEIST nepoznáte, dovoľte, aby som vám ich trochu priblížil. Silnou postavou zostavy je VJS na gitare, známy tiež z Nightbringer, Demoncy, Adaestuo a bývalý člen mnohých ďalších kapiel. Shatraug (iniciátor celej kapely) obsluhuje mimo druhej gitary aj vokály a tento maniak hral snáď v stovke kapiel, z niektorých uvediem aspoň Horna, Deathmoon Covenance, Gandr, Mortualia, tiež vypomáhal ako live hráč v Nightbringer. Abysmal je basovým hráčom a môžete ho poznať zo Saturnian Mist, ale naživo vypomáhal aj v Baptism, no a zostáva nám ešte dvojica Gruft a Profundus. Obaja pôsobia v Death / Doomových Desolation Shrine a Gruft aj v Cryptborn, či Lie In Ruins. Pekná zostava, nemyslíte? Takýto line up jednoducho nemôže nahrať niečo slabé. Album sa počúva úplne bez dychu, jednoznačne sa opierajú o druhú vlnu klasického Black Metalu, no ich prejav je viac komplexný. Nemyslím tým, že by riffy boli viac technickejšie, ale určite sú variabilnejšie, viac vrstvené v komplexnosti so zaujímavými harmóniami. Používajú klasickú estetiku Black Metalu, no nekopírujú vyslovene kulty z 90tych rokov, je z toho cítiť aj hudobnosť, na druhej strane je ich prejav animálny. Taktiež je dôležitá súhra melodickosti a agresívneho prejavu, surovosti a divokosti. Všetky tieto aspekty SARGEIST spĺňajú, preto je ich nový album dobrým príkladom, ako starý Black Metal priviesť na modernejšiu úroveň, bez toho aby stratili pravú ortodoxnosť, ducha a zachovali tradíciu. Pri letmom počúvaní je evidentné, že skladateľ je silne zručný a dokáže viesť skladbu v priamom toku, netrápi sa, nehľadá kade by energia a sila prúdiť mohla, on jednoducho predvádza dominantnú cestu, dopredu premyslenú, sebavedomo vedúcu. Dobre sa o tom presvedčíte už pri prvej skladbe Psychosis Incarnate, kde riffy na seba nadväzujú obdivuhodným spôsobom, a možno tento tlak prirovnať snáď ku kompozíciám starých Emperor, alebo Dissection, gitary sú vládnuce, dve linky tvoria chaotické obrazce smrti a skladba vás preverí či ste v čiernom kove hlboko ponorení. Druhý To Wander The Night´s Eternal Path začína hneď prudkými a divokými tremolami, keď sa vokalista oprie do stopy skladby, až vás niekde z vnútra musí pichať Kristova koruna, z očí sa vylieva krv a duša sa zmieta v agonickom kŕči. Skladba dobre kulminuje v harmonických serpentínach a melodika je desivo uchvacujúca, už dávno som nepočul tak dobré klasické Black Metalové riffovanie s dôrazom na čistotu prejavu. Vokály sú zásadnou časťou diela, tvoria dokonalý kontrast k zničujúcim prahom gitár a burácajúcim vírom bicích, akoby to všetko bola pevná časť, ako atóm, len to skúste rozbiť! Trojka The Bosom of Wisdom And Madness je zdá sa o niečo viac melodickejšia, badať to už v úvode, no melodika dýcha čiernym plameňom a harmónie sú ukladané priam diabolským spôsobom za seba, vzniká z toho obraz nečistoty. V refrénoch, kedy sa prúd sily trochu uvoľňuje a dáva priestor estetike šialenstva, sa vokalista ide pretrhnúť, akoby chcel rozburácať všetky vody sveta a zaliať tak celú Zem. Keď tieto pasáže Profundus spieval v štúdiu, musel byt vo vytržení, z jeho hrdla sa derie osobitá aura a pohlcuje poslucháča do nekonečnosti. Brilantná skladba! Takto by sme mohli pokračovať do posledného songu, čo neurobíme. Podľa mňa je celkom zbytočné tlačiť na pílu a opisovať song za songom, treba si tento album vypočuť do hĺbky a nechať na seba pôsobiť jeho negatívne vibrácie. To, čo je pre Black Metal vždy nesmierne dôležité, je zvuk. SARGEIST sa podarilo pomocou mágie, chémie a hermetických vied namiešať dokonalú pastvu pre uši a dušu, takto má znieť Black Metal druhej vlny, s plnou dávkou násilnosti v nej, chaotickým odkazom, určitou plytkosťou, bez zbytočne prebasovaných sekvencií, zničujúcim obsahom, ale hlavne hĺbkou. Aj zvuk má obrovskú zásluhu na tom ako „Unbound“ pôsobí, dodáva mu potrebný zlý charakter. O tento album sa možno oprieť ako o jeden z najlepších pilierov súčasného Black Metalu druhej vlny, temnota!
SARGEIST „Unbound“, World Terror Committee, CD´18, FIN


10/47:14/ 9,25                                           Mortuary


facebook.com/thetruesargeist
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]