SARPANITUM "Blessed Be My Brothers...", Willowtip Records CD ´15, UK

O existencii tejto hordy som sa dozvedel ešte len prednedávnom a pritom ich história siaha hlboko do roku 2003 kedy sa sformovali v Birminghame. Najskôr vydali 3 demáče a v roku 2007 debut "Despoilment of Origin". Jednalo sa vtedy ešte o brutálnejší DM európskeho razenia. Potom sa po nich zľahla zem a zrejme sa rozpadli. Za 2 roky sa zase dali dokopy a ohlásili sa krátkym, 4 skladbovým EP "Fidelium". Trvalo ďalšie 4 roky kým prišiel na svet tento druhý disk, ktorý ich už konečne dostal do širšieho povedomia. Možno aj kvôli tomu, že kompletne prekopali zostavu a za bicie zasadol Leon Macey (MITHRAS). Ktovie aký osud by ich postihol keby u nich nezakotvil? Myslím, že Leon musel nejakým spôsobom zasiahnuť do kompozície, pretože vplyv MITHRAS je tu viac než evidentný. Gitarista a basák v jednom, Tom Hyde, dokonca hráva s MITHRAS aj naživo.
Všetko odštartuje prvá inštrumentálka Komenos, ktorá jediná z troch obsahuje gitary a bicie, je to taká melodická predohrávka pripomínajúca otvarák z nového Carcassu. Potom sa už spustí nekompromisná, beštiálna smršť kataklizmatickej pohromy. Vytvára ju hlavne Leon, pretože mláti do bicích hlava nehlava. Na prvý posluch to znie až chaoticky, ale čím hlbšie sa ponoríte do tohto chaosu, tým jasnejšie kontúry štruktúry sa začnú zjavovať. Počúvať samotné bicie by asi veľký zážitok nebol, pretože sú dosť monotónne, trochu na štýl HATE ETERNAL, čiže buď idú klepačky, alebo bleskové kopáky, prípadne oboje naraz. Je zbytočné hľadať u nich nejaké stredné chytľavé tempá, dokonca aj spomalovačiek je tu minimum. Jediná pomalšia skladba je sedmička I Defy for I Am Free kde sa pokúsili ukázať, že vedia hrať aj trochu pomalšie a ťažšie. Pomalé kopáky trochu pripomínajú MORBID ANGEL, čo je samozrejmé keď je to jeden z ich hlavných inšpiračných zdrojov. Bicie môžu byť rýchle, ale občas by nezaškodila menšia zmena tempa, toto vidím ako najväčšiu slabinu tohto materiálu a kapely celkovo. Napríklad MITHRAS sú v tomto smere oveľa variabilnejší, viac sa hrajú s tempami. Tiež vokál Toma nie je veľmi výrazný, nie že by nebol dostatočne brutálny, ale výslovnosť ani farba nie sú ľahko rozpoznateľné. Stále sa pohybuje v jednej rovine a pôsobí len ako doprovod hudby, občas zaniká v spleti riffov a bicích. Našťastie to všetko zachraňujú gitary, nahral ich vokalista aj basák, preto znie CD dosť nahustene, v každej skladbe vás ovalia rôzne vyhrávky a sóla, hlavne tie pomáhajú zorientovať sa v tomto, na prvý pohľad, chaose. Sú veľmi éterické a plné monumentálnych, kozmických feelingov, takže atmosféry je tu viac než dosť. Možno nie tak výraznej ako v MITHRAS, ale o to častejšej, je skrytá za prvotným dojmom brutality. Pridali ešte ďalšie 2 inštrumentálky, prvá Immortalised as Golden Spires je čisto klávesový atmo des a druhá Homeland je vokálno zborová seansa s rituálnymi bicími. Tieto zbory sa potulujú prakticky po celej nahrávke aby ešte viac podporili zlovestnú mystickú atmosféru. Album sa točil v Leonovom domácom Dreaming Studios, čiže určite mali na nahrávanie dostatok času a nemuseli nikam ponáhľať. Možno aj preto sa zvuk naozaj podaril, nie je ani príliš čistý ani príliš špinavý, dokonale sa hodí k tejto hudbe. Zaujímavé na kapele sú aj textové koncepty, venujú sa najmä križiackym výpravám a mezopotámskej mytológii.
Síce to trvalo dlhých osem rokov kým sa dopracovali k tomuto druhému CD, ale nebolo to vôbec zbytočné, takéto albumy majú svoje pevné miesto na DM scéne a určite sa časom nestratia pod vrstvou prachu, pretože to nie je hudba, ktorá zaujme na prvý krát. Jej cena stúpa tým viac, čím častejšie ju počúvate, takže všetci fans MITHRAS, NILE, alebo MORBID ANGEL by mali okúsiť tento vesmírny DM.